Piatok, 24. január, 2020 | Meniny má Timotej

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Klimatológ: Tuhú zimu sme mali naposledy pred 30 rokmi (video) (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

Ja sa stále pýtam a bol by som rád, keby niekto ukojil moju zvedavosť, či sa niekto niekedy v nejakej štúdii zaoberal tým aký vplyv na klímu v strednej Európe môžu mať tisíce veterných turbín vybudovaných v Nemecku a Rakúsku. Podľa mojej laickej predstavy je to v podstate také malé umelo vytvorené pohorie, ktoré oberá o energiu atmosférické prúdenie, keďže množstvo vyrobenej energie+ straty sa musí rovnať energii o ktorú som obral prúdenie vzdušných más od Atlantiku. Môže mať toto nejaký vplyv na suchšiu klímu u nás v posledných rokoch? Leto takmer bez dažďa len s lokálnymi búrkami? Hovorím, pýtam sa ako laik, možno je to blbosť...
lomonosov
Nuž, uvažuješ dobre, ale kvantitatívne je to "prd vo vetre", proste tej energie odoberáme máličko. Nejaký lokálny efekt to určite spraví, ale len máličko. Oveľa horšie sú tie zvuky, masové hlušenie vtákov a estetický efekt.
Sesquideus
A potom tu máme ešte motýlí efekt. Ak by sme sa držali tejto teórie, že aj zdanlivo malá zmena počiatočných podmienok môže vyvolať následok veľkého rozsahu... V tomto prípade by tie vrtule takouto zmenou určite boli...
lomonosov
<< < 1 2 3 4 5 6 7 > >>

 

tak ale takou zmenou je aj prd hocikoho kto tu diskutuje. Nehovoriac o tom ze nevieme povedat ci to bude zmena pozitivna alebo negativna. Teda je to zaujmave mozno pre pripady ako je cestovanie v case ale inak to vsetko mozeme s kludnym svedomym hodit na nahodu....
 

 

Nemyslím si. To, že "môže" stále neznamená, že spôsobí, ani že to spôsobí ten efekt, ktorý si myslíš. Keby si napríklad odstránil celé Malé Karpaty, bude to mať o pár rádov väčší vplyv, ako všetky vrtule v Rakúsku dohromady. Napriek tomu si dovolím tvrdiť, že keby tu Malých Karpát nebolo alebo naopak keby Alpy siahali až po Brno, vyzeralo by to v globále prakticky rovnako. Proste by sme žili v takom svete a nikoho by to netrápilo.

Aj keď čisto teoreticky je možné, aby motýľ spôsobil hurikán, ale stále máš väčšiu šancu vyhrávať lotériu každý deň po zvyšok života...
 

 

Prečo potom existujú projekty na zazelenanie Sahary pomocou veterných parkov? Alebo opačný problém je zníženie masívnych zrážok po prechode hurikánov ? To sú vedecké úvahy.
 

samozrejme, že sa zaoberajú

https://www.google.com/search?...
https://www.youtube.com/result...

Zaoberajú sa tým minimálne z dvoch dôvodov. Jedným z nich je zistiť, ako to vpývajú viaceré turbíny rozmiestené vedľa seba čo za sebou vzájomne na seba a na účinnosť.
A druhým dôvodom je snaha vedieť, ako to ovplyvní lokálne, regionálne alebo aj nadregionálne či kontinentálne počasie/podnebie, vplyv na zrážky, prúdenie vzduchu a teploty. Takéto veľké veterné farmy či už existujúce alebo len projektované sa zapracovávajú alebo zapracujú do meteorologických a klimatických modelov, hlavne tých, ktoré počítajú regionálne počasie a klímu.

Umelo vytvorené pohorie to teda nie je, lebo reálne vplývajúce pohoria sú zvyčajne vyššie ako pár desiatok metrov a sú "nepriedušné", t.j. nútia prúdiace vrstvy vzduchu obtekať povrch inak než sieť veterných turbín, ktorej vplyv sa prejaví hlavne tak, že rozbije laminárne prúdenie na turbulentné a zmení časť horizontálnej zložky pohybu na vertikálnu (čo má za následok spomalenie vetra). Významné kontinentálne zrážky (nemusia byť len od západu, ale aj od juhu z oblasti Stredozem. mora) sú zvyčajne prinášané vyššími vrstvami prúdenia vzduchu napr. nad 1000 m a tie sú veternými parkami ovplyvnené menej, a práve to modelovanie a meračky napovedia viac a preto sa tým odborníci aj zaoberajú.
Vplyv na prúdenie prízemných vrstiev vzduchu majú napr. aj lesy. Stromy dokážu významne zbrzdiť vietor do výšky svojich korún, sturbulentniť a ovplyvniť tak aj vyššie laminy prúdiacej vzdušnej masy. Ešte väčší vplyv má geomorfológia, konvexné aj konkávne tvary, ale to sme už niekde inde.

Neférovosť vidím v spôsobe uvažovania, ktoré naznačuješ otázkou:
"Môže mať toto nejaký vplyv na suchšiu klímu u nás v posledných rokoch?"

Lebo to vyzerá ako snaha zbaviť sa výčitky, že sucho spôsobuje (preukázateľne) prehrievanie a nadnormálna teplota a napriemerná dĺžka období nadnormálnych teplôt (tzv. pôdne sucho) počas vegetačne háklivých období vo vnútrozemí (jar, zač. leta) a nahradiť ju výčitkou (zatiaľ nepreukázanou), že za sucho (napr. u nás) môžu veterné farmy v Severnom mori, alebo v Nemecku či Rakúsku. Alebo ak nevieme isto, koľko ktorého vplyvu tam je, tak šíriť neistotu, že "čo keď je to tak...". Lebo už aj toto bude niekoho "víťazstvo".

Všetky doterajšie spôsoby získavania energie majú nejaký minimálne mikroklimatický dopad. Rozsiahle FV farmy môžu spôsobovať vyšší ohrev miestneho vzduchu, lebo majú ako plochy zemského povrchu nižšie albedo (sú tmavšie) než napr. piesok, alebo lúčny porast.
Ale prečo chce každý klimaskeptik, ekoskeptik, atď. hodnotiť len vplyvy nových technológií a nebrať do úvahy vplyvy doterajších technológií. Tie berie ako nulové, pretože "však sú tu už dlho a prežili sme", takže sú OK? Prečo nebrať do úvahy benefity vyplývajúce z možnosti diverzifikácie zdrojov? Veď tie sú tu takisto a budú ocenené hlavne v budúcnosti. Fosílne zdroje predsa využívame okrem energetiky aj ako surovinovú základňu pre chemický priemysel. Ak si spálime ropu do roku 2060, ako bude vyzerať výroba čohokoľvek, čoho je dnes základom ropa, uhlie, či zemný plyn v roku 2300? Budeme recycklovať existujúce plasty, či využívať uhlík zo vzduchu? Ok, ale zase na to bude treba energiu. Odkiaľ ju získame?
A prečo 2300, veď stačí aj 2100. Ľudia, ktorí budú vtedy žiť (ak dožijú) sa rodia už teraz. Prečo by si nejaký teenager či dvadsiatnik nemal klásť tieto otázky? lebo sa ho netýkajú, tak ako 45+ ročných diskutérov, ktorých je tu väčšina?
 

 

Neviem prečo vidíš v mojej otázke bagatelizovanie vplyvu klasických zdrojov energie. Ja určite nepatrím ku klimaskeptikom typu Vaclav Klaus. Len kladiem otázku, na ktorú si mi uspokojujúco odpovedal, za čo ti ďakujem a ktorej úmyslom vôbec nebolo popierať vplyv ľudskej činnosti a spaľovania fosílnych palív na klímu a celkovo kvalitu životného prostredia. Mňa skôr zaujímalo či chorobu neliečime liekom, ktorého vedľajšie účinky môžu byť horšie ako choroba. Odpoveď je nie, neliečime. Nič viac nič menej. Som inžinier nie meteorológ, preto som len chcel overiť aká časť energie vzdušných más sa premieňa na inú formu energie, a či to niekto skúmal, pretože sám som sa nedopátral k nejakej uspokojujúcej informácii. Preto som aj vo svojom úvodnom príspevku napísal že je to možno blbosť.
 

 

Pozri sa na otazku z inej strany. Prudenie vzduchu cez siet veternych turbin je na vysoke percento sposobené vyrovnavanim tlakov medzi tlakovou vysou a nizou, pripadne rotaciou atmosferickych utvarov. Takze ak takemu prudeniu vzduchu postavis prekazku, aj tak ta snahu k vyrovnavaniu tlaku, alebo k rotacii nijako nezabranis plosne. Tak ako ked hodis do rieky velky kamen, voda ten kamen obtecie. V konecnom dosledku tym kamenom sposobis iba niekolkosekundove zdrzanie, nez pride ta voda na madarsku hranicu. Myslis, ze prirode vadi podobne meskanie aj v pripade vetra?
 

Otázky, ktoré kladieš, sú legitímne.

A ako zaškatuľkovaný "klimaskeptik" tvrdím, že by bolo prejavom nezodpovednosti si ich neklásť. Takže po poriadku: 1) Vplyvy doterajších technológií - áno, treba ich zohľadňovať a hľadať spôsoby ako znížiť ich negatívne vplyvyy. Nie však kvôli ideologickým pseudoargumentom "oteplovačov", ale kvôli tomu, že mnohé reálne poškodzujú životné prostredie a teda fakt, že "sme ich doteraz prežili" nie je argumentom pre ich ignorovanie. 2) Benefity z diverzifikácie zdrojov: áno, som všetkými desiatimi za. Pri štandardnej agende oteplovačov sú však pdporované zdroje a riešenia, ktoré nemajú žiadne dokázateľné a merateľné benefity z hľadiska proklamovaného cieľa. 3) Čo s technológiami závislými od fosílnych zdrojov, ktoré vyčerpáme? - Nuž pochopiteľne nové technolo&#291;ie, prispôsobenie starých technológií, alebo výrazné obmedzenie spotreby viažucej sa k týmto zdrojom. Podporovanie neefektívnych technológií oteplovačmi (napr. neefektívnych solárnych panelov, či vrtúľ) však z nich robí natoľko atraktívny biznis, že vývoj skutočne nových a efektívnejších technológií to brzdí. 4) Ako 45+ diskutér potvrdzujem, že mi záleží na tom, aby moje deti/vnuci/pravnuci žili v slobode, kde nebudú obmedzovaní na právach v mene pochybných ideológií majiteľov pravdy a kde kritické myslenie bude herézou. Som preto proti spoločensky (a aj ekologicky) škodlivej ideológii klimatického alarmizmu.
 
Hodnoť

:).

Tych globalnych oteplovacov treba brat s velkou rezervou. Ono v podstate ide o moderne nabozenstvo. A veriaci dostavaju obrovske dotacie, skratka globalne oteplovanie je skratka IN, a je to obrovsky biznis. Nieco podobne prebiehalo v minulom storoci ale v opacnom smere. Riesilo sa globalne ochladzovanie :). V jednej oblasti ale globalne oteplovanie funguje. Pomer buzien a slniecok (roznych pseudovedcov) najma na zapade na univerzitach a vo vyskume rastie raketovym tempom. Takze to sa da celkom v pohode nazvat globalnym oteplovanim.
 

Globalne oteplpvanie je fakt

staci si pozriet pride pochody a je jasne, ze tento trend sa zvysuje poslednych x rokov.

A oteplovanie? - klimaticke zmeny tu boli vzdy a ci uz oteplenie alebo ochladenie a doby ladove a pod. Otazka je kolko v sucasnej dobe je za tymito zmenami ludska cinnost a kolko je prirodzene zmeny.
 
Hodnoť

GW by sme mali privítať

Ak podľa švajčiarskej štúdie prinesie GW pre Švajčiarsko pozitívne zmeny, je pravdepodobné, že sa tak stane aj pre Slovensko. Zatiaľ máme negatívne vplyvy plynúce s budovania obrovských veterných parkov na západe Európy. V Strednej Európe sa začínajú vyskytovať suché obdobia. A to napriek tomu, že vyznávači GW tvrdia, že ono prináša veľa zrážok, pretože vo vzduchu je veľa vodných pár. To, že sucho majú na svedomí veterné elektrárne svedčia aj úvahy vedcov o zmiernení zrážok po hurikánoch výstavbou podobných veterných parkov. A podobný projekt je zazelenanie Sahary, kde veterníky by mali v púšti zachytiť dažde. Odhaduje sa, že by to bol 5 násobné množstvo. Z toho vyplýva, že európske štáty by mali žiadať kompenzácie za straty zrážok spôsobené veterníkmi. Je žiaduce vypracovať seriózne štúdie k tomuto problému.
 

to, že veterné parky spôsobujú sucho,

je len hypotéza. Rovnako ako je nepreukázanou hypotézou, že by mali akýkoľvek pozitívny vplyv na klímu. Reálne je však to, že prechádzať sa v Burgenlande v zime po poli je životu nebezpečné. Nielen pre vtáky, ktoré sú tými vrtulami masakrované, ale v čase námrazy tie vrtule fungujú ako slušné katapulty kusov ladu schopné ublížiť aj človeku / zveri. Ale účel plnia: biznis s ich dodávkami a s dotovanou elektrinou fičí.
 
Hodnoť

Tohorocna zima mi pripomina zimy z rokov

60tych a 70tych - vtedy bola kazda zima takato. V sedemdesiatych rokoch svetova "vedecka" (klimatologia prisla do mody az o par desatroci) komunita bila na poplach, hitom medii a vedcov bolo "global coolin" - globalne ochladzovanie a strasenie prichodom dalsej doby ladovej a zanikom ludskeho plemena na planete, komplet s predpovedami o kolko rokov sa to malo stat. Samozrejme, nic sa nestalo a, ironicky, mnohi zo sarlatanov globalneho ochladzovania presli hladucko na pozicie globalneho oteplovania v rokoch 1980tych, zacalo sa strasenie zanikom ludskeho plemena, katastrofickymi predpovedami a naliehanim na konanie a predpovedami o kolko rokov sa svet zruti, ak sa nezacne konat - tieto roky sa umne posuvali, ked bolo zrejme, ze sa to nenaplni.

Zacal sa budovat najprofitabilnejsi hoax v dejinach ludstva, eko-klima vojensko priemyselny komplex stoji svet 1,5 biliona USD rocne a od toho sa tazko odchadza. Nemali sme uz v 2010 poznat sneh na S. pologuli, severny pol mal byt bez ladu, svet mal mat 50 milionov klimatickych migrantov v 2010 a podobne perlicky. A nic, vobec nic sa zatial nenaplnilo, okrem vreciek sarlatanov a skorumpovanych vedcov a politikov...bububu
 

DO KO NA LE vystihnute

blizsie seriozne info k oteplovacim a klimazmenackym bludom tu: https://www.klimaskeptik.cz/
 
Hodnoť

do roku 2025 o 0,8 až 0,9 °C viac

Len aby sme si spravili obraz o Mgr. Jozefovi Pechovi:
.
„Očakávame, že ročný priemer teploty by sa tu mal do roku 2025 zvýšiť o 0,8 až 0,9 °C, do roku 2050 približne o 2 až 2,5 °C a do roku 2100 o 3,5 až 4 °C,“ tvrdí Pecho.

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/2082627...
.
Ja si myslim, ze analyozovat a disktuovat nazory tohto cloveka je strata casu.
Ak si niekto mysli opak, nech si pocka 6 rokov do roku 2025 na to oteplenie o 0.8 stupna Celsia.
 

ročný priemer

Oproti akému obdobiu sa má zvýšiť ten globálny priemer do roku 2025? Ak je to oproti normálu resp. priemeru za obdobie 1961-1990, tak tých 0,8 to v pohode bude. Takže o čo to tu rozprávate? Ale nevadí však sami dúfam, že dožijete roku 2050 a uvidíte sami ako to bude :).
 

v 70tych rokoch 20teho storocia

bola malicka doba ladova, velke ochladenie. preto to teraz vychadza na oteplenie, ked sa to porovnava SO SMIESNOU DOBOU SMIESNYCH 30 rocickov. sa uz zobudte.
 

Beriem.

Je znacne nezvycajne formulovat v roku 2018 oteplovanie od roku 1990 ako "ročný priemer teploty by sa tu mal do roku 2025 zvýšiť o 0,8 až 0,9 °C", ked sa uz svoju podstatnu cast od roku 1990 do roku 2018 davno zvysil.
K raw datam sa neviem dostat, ale podla tych grafov a povedaciek SHMU by som, povedal, ze sa uz oteplilo o 1'C. V tomto kontexte sa javi dost nezmyselna predpoved oteplenia o 0.8 az 0.9 oproti normalu, ktora je vlastne ochladenim o -0.1 az -0.2 oproti sucasnosti.
.
Ale beriem: je to sice velmi za vlasy pritiahnute, ale da sa to chapat aj takymto sposobom.
 
Hodnoť

keby prišiel nejaký náboženský fanatik

s teóriou, že výkyvy počasia sú Božím trestom za hriechy ľudstva, isto by našiel nemálo ľudí, ktorí by mu verili. Keď by prišiel s "riešením" problému, ktoré by spočívalo v tom, že treba na každý kopec a pole postaviť sochu nejakého konkrétneho svätého, iste by s ním veriaci súhlasili. To, že dotyčný prorok je platený firmou, ktorá tie sochy stavia, by veriaci neriešili. Obzvlášť dobre by to fungovalo v prípade, keby veriaci tejto sekty obsadili rozhodujúce mocenské pozície a učenie toho náboženského fanatika by sa stalo oficiálnou štátnou ideológiou. Isto, našlo by sa zopár ľudí, ktorí by poukazovali na to, že si netreba zamieňať vieru s faktami, že nikto ani náhodou nedokázal, že by tie sochy fungovali, a že je to predovšetkým dobrý biznis pre šéfov sekty a ich firmy. Ale títo by boli veriacimi označení za heretikov a pri každej búrke, záplave, suchu, mraze... by sa dovolávali večného zatratenia tých heretikov.
Je pozoruhodné, že v dnešnej "informačnej" spoločnosti funguje presne ten istý model, keď sa klimatický alarmizmus stal oficiálnou ideológiou hlásanou politikmi a prorokmi-"klimatológmi", ktorí sú platení a podporovaní investormi do ekonomiku a prírodu poškodzujúcich "zelených" technológií a energetických zdrojov priamo závislých od presadenia tej oficiálnej ideológie. Staviame veterné parky a solárne elektrárne, ktorých merateľný vplyv na životné prostredie je presne rovnaký, ako vplyv sôch tých svätých a kto sa proti tomu bezuzdnému rozkrádaniu postaví, je odsúdený ako heretik.
Namiesto toho, aby sme si chránili prírodu a investovali zdroje napríklad do ochrany a sadenia lesov (čo má naozaj merateľný vplyv na znižovanie CO2 v atmosfére) tak vytvárame miliardárov nacucnutých na verejné zdroje. A tie lesy rúbeme a drevo pálime ako "obnoviteľný zdroj" energie...
 

 

mna to tiez volakedy ***** s tymi alternativnymi zdrojmi. Problem je ale ze nic lepsie nemame a preto do toho treba investovat. Inak neviem ako veterna ale solarna energia uz teraz podstatne znizuje CO2 aj ked zaratame aj vyrobu panelov. Ak sa nam podari zopar mensich prielomov napr ak zvladneme vyrobit panel co bude mat dlhsiu zivotnost napr 100 rokov a zaroven dame nejake lepsie baterie s normalnou ucinnostou tak mame vyhrane. To sa ale nestane ak si povieme ze alternativne zdroje sa neoplatia.
 

ok, toto znie ako rozumná argumentácia.

Iste, uprednostňovanie zdrojov energií, ktoré nezaťažujú, alebo menej zaťažujú prostredie emisiami (hydroelektrárne, jadrové elektrárne, geotermálne vrty...) má svoje rácio. Takisto by malo svoje rácio, keby sme vedeli efektívnejšie než dnes využiť solárnu energiu a vynašli by sa ekonomicky a ekologicky udržateľné spôsoby jej skladovania. V malom ako efektívnejšie batérie, ale aj vo veľkom. Kým to nevieme, tak celý zmysel vrtúľ a solárnych parkov spočíva v tom, že vytvárajú zdroj nestability v distribučných sústavách, nedodávajú elektrinu ani stabilne ani spoľahlivo. Dotovanie týchto neefektívnych technológií, ktoré sú hlavne peňazovodom z verejných rozpočtov do súkromných rúk, však fakticky pôsobí ako brzda technologického pokroku - znižuje motiváciu pracovať na efektívnejších technológiách, lebo najlepším zdrojom bezprácnych ziskov je rabovanie verejných rozpočtov prostredníctvom tých neefektívnych (a neekologických). Takže aergument z tvojej druhej vety funguje imho tak trochu opačne: ty tvrdíš, že nič lepšie nemáme a tak treba investovať do toho, čo je. Ja naopak tvrdím, že to, že "investujeme" (v skutočnosti to nie sú investície, ale bohapustá rabovačka) do neekologických a neefektívnych technológií, je čiastočne dôvodom toho, že nič lepšie nemáme. Alexander Solženicyn už pred 40 rokmi upozornil na nemorálnu prax, že ropné spoločnosti skupovali všetky nové patenty na technológie, ktoré by mohli fungovať ako alternatíva s cieľom, aby ich nikto iný nevyužil. Dnes funguje rovnako nemorálna prax. Možno to nie je cez skupovanie patentov, keďže efektívnejšie je "skupovanie" politikov a médií. každopádne tu vidíme celkom zreteľný tlak na brzdenie aj technologického pokroku ideologickým uprednostňovaním problematických technológií (solárne elektrárne s dnešnými technológiami), resp. zrejmých slepých uličiek - veteré parky napríklad.
 

<< < 1 2 3 4 5 6 7 > >>

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Už ste čítali?