BERNOLÁKOVO. Od kedy NDS predstavila nové riešenie rozšírenia diaľnice D1 ho stihli skritizovať aktivisti, Inštitút pre dopravu a hospodárstvo (IDH) a vyjadril sa aj Výskumný ústav dopravný. Len NDS a ministerstvo sú od vtedy ticho, aj keď práve na ich adresu smerujú výzvy z viacerých strán, aby vysvetlili, kde konkrétne zvíťazil zdravý rozum, o ktorom hovoril minister Brecely.
Kým aktivisti trvajú na tom, že nové riešenie s kolektormi, ktoré vlastne kolektormi nie sú, nepomôže regionálnej doprave na území rozrastajúcom geometrickým radom, IDH trvá na riešení bez kolektorov. „Stanovisko občianskeho združenia je opreté len o územný plán. My sa snažíme vysvetliť, že najlepším riešením bolo pôvodné riešenie ešte pred dohodou župana Freša a ministra Fígeľa. Keď sa približne v rokoch 2005 až 2006 rozhodlo o rozšírení D1 od Trnavy do Bratislavy na plnohodnotný trojpruh, tak sa zároveň počítalo s vybudovaním mimoúrovňovej križovatky " Ivanka D1/D4" bez kolektorov s napojením príslušných obcí na túto križovatku cestami II. respektíve III. Triedy,“ napísal v stanovisku Ondrej Matej z IDH. Ako ďalej dodáva Matej, kraj trvá na riešení s kolektormi, aby nemusel na vlastné náklady stavať regionálne cesty. Takto by ich vybudoval štát.
Regiónu nové riešenie nepomôže
Výskumný ústav dopravný zaujal k celej veci neutrálny postoj. Podľa riaditeľa Ľubomíra Palčáka majú všetky varianty silné aj slabé stránky. Z pohľadu dopravy v regióne je však situácia iná.
„Variant technického riešenia 8-pruhovej diaľnice D1 bez kolektorov, ktoré zároveň mení aj pôvodné usporiadanie križovatky Triblavina, by umožnil čistejšie vedenie dopravnej záťaže na križovatku Ivanka-Sever na D4 po samostatných križovatkových vetvách vedených v telese diaľnice D1. Pravdou však je, že 8-pruhové technické riešenie nedostatočne zabezpečí napojenie priľahlého, dopravne veľmi exponovaného, územia na diaľnicu D1, aj keď sa rátalo, že takéto napojenie má do veľkej miery substituovať diaľničná križovatka Triblavina prepojením s cestou I/61 v smere na Bernolákovo a cestou III/1082 v smere na časť Čierna Voda,“ vyjadril sa Palčák.
Znamená to, že obyvateľom priľahlých obcí diaľnica vedúca cez ich katastre veľmi nepomôže. A čo nastane, keď sa postavia všetky pripravované projekty, vďaka ktorým narastie počet obyvateľov o desaťtisíce si dnes vie predstaviť asi málokto.
„V tejto chvíli bude úlohou Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., projektantov, dopravných inžinierov a urbanistov vrátane zapojenia širokej verejnosti, nájsť optimálne a výhľadovo vyhovujúce technické riešenie nielen z pohľadu dostatočnej kapacity infraštruktúry, ale aj vyhovujúcej dopravnej obsluhy územia dotknutého výstavbou projektu. Zároveň je potrebné zohľadniť variant projektu s ohľadom na jeho investičnú náročnosť, celospoločenskú hodnotu za peniaze a v neposlednom rade aj environmentálnu prijateľnosť,“ dodáva na záver Palčák.
Logistické centrum a ďalšia výstavba dajú doprave zabrať ešte viac
Aby toho nebolo dosť, v Ivanke sa pripravuje výstavba logistického centra, ktoré dopravu zhustí ešte viac. Preto sa aktivity občianskeho združenia rozšírili aj týmto smerom. Od Okresného úradu v Senci žiadajú, aby projekt prešiel procesom EIA. Za najzávažnejší považujú vplyv na dopravu na starej seneckej, ktorá je preťažená už dnes a napojenie logistického parku, by znamenalo stovky kamiónov denne navyše.
Odporcovia kolektorov často tvrdia, že práve kvôli kolektorom, by na začiatku Bratislavy vznikal lievik. Aktivisti však hovoria, že napojenie obcí na diaľnicu znamená diverzifikáciu dopravy, teda len ďalšiu možnosť, ako sa dostať do Bratislavy. Územiu, ktoré bude mať raz rozlohu veľkomesta totiž časom nebude stačiť ani toto.
