Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Mohla byť Čierna Voda výstavné mesto?

O tom aké je ťažké vybudovať fungujúcu obec sme sa rozprávali s bývalým starostom Chorvátskeho Grobu Miroslavom Marynčákom.

Tam, kde ešte ostalo voľné miesto, je už pripravená ďalšia výstavba.Tam, kde ešte ostalo voľné miesto, je už pripravená ďalšia výstavba. (Zdroj: KS)

CHORVÁTSKY GROB. Nie je to tak dávno, keď sa na poliach medzi Vajnormi a Slovenským Grobom začali stavať prvé domy. Mnohí si vtedy ťukali na čelo a pýtali sa, kto chce dobrovoľne bývať v pustatine.

Lenže pustatina v blízkosti Bratislavy sa zdala ako ideálny kompromis medzi vidiekom a mestom a v priebehu pár rokov sa rozrástla na sídlo, v ktorom dnes žije približne 7-tisíc obyvateľov. Získať presné čísla je ťažké, pretože množstvo ľudí tu žije bez trvalého pobytu, a práve tu by sme mohli začať identifikovať prvé problémy.

Skryť Vypnúť reklamu

Pre iné samosprávy vytváral územné plány, Čiernej Vode pomôcť nemohol

Tie pred pár rokmi pomenoval aj bývalý starosta Chorvátskeho Grobu architekt, urbanista Miroslav Marynčák, tak sa začala jeho cesta na post starostu. „Nepáčilo sa mi, ako sa tu stavia, divoko, nekoncepčne, bez občianskej vybavenosti.“ Vďaka svojej profesii mal predstavu, ako by sa mala budovať obec na zelenej lúke. „Vtedajší predstavitelia Občianskeho združenia páni Benčík (súčasný starosta pozn. red.) a Pavel ma presvedčili, aby som v roku 2010 kandidoval v komunálnych voľbách.“ Marynčák súhlasil, ale ako hovorí nerobil žiadnu veľkú kampaň, jeho programom bolo, že chcel obci pomôcť ako profesionál, ktorý má s budovaním sídel skúsenosti.

„Už v roku 2010 bolo mojou prioritou vybudovať školu. V obci bolo 800 detí, ktoré dochádzali do školy do iných miest. Rodičia im musia robiť taxikárov, čo zaťažuje cesty a nehovoriac o tom, že dieťa, ktoré má školu, priateľov, prípadne iné aktivity mimo obce, si asi ťažko vybuduje vzťah k miestu kde žije. Chýba tu komunita, a to je tiež problém.“ Kvôli chýbajúcej škole si množstvo ľudí ani neprihlási trvalý pobyt. Radšej ostanú prihlásení v Bratislave a majú tak šancu, že im tam dieťa príjmu do škôlky alebo do školy.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa Marynčáka mohol byť práve areál školy tým prvým pojítkom, kde by sa obyvatelia stretávali, spoznávali a postupne si vytvárali väzby. Po nástupe do funkcie chcel obmedziť bujarú výstavbu, keďže množstvo developerských projektov už odsúhlasilo bývalé vedenie obce, snažil sa s investormi aspoň vyjednávať, aby svoje projekty realizovali premyslenejšie a podieľali sa aj na budovaní občianskej vybavenosti.

Nie všetci boli ochotní počúvať, a tak sa snažil výstavbu aspoň zdržiavať hľadaním chýb v projektoch a prerušovaním konaní. „Podávali na mňa trestné oznámenia, na políciu som už chodil ako na klavír, stále som vysvetľoval, že zákony boli porušené v čase, keď sa vydávali územné rozhodnutia, ktoré tento nezmysel povolili.“ Tento prípad sa týka aj súčasného projektu Starland. Vtedy ešte Gruntu starosta odmietol podpísať územný plán zóny, bol totiž presvedčený, že pri schvaľovaní bol porušený zákon. Projekt napríklad nemusel prejsť posudzovaním vplyvov na životné prostredie. Zároveň však dodáva, že Roland Tahotný bol jedným z mála, ktorí boli ochotní rokovať a robiť aj malé ústupky.

Skryť Vypnúť reklamu

Obce potrebujú dobré zákony

„To čo sa tu dialo je trestný čin na obyvateľoch, urbanizme a aj na prírode, chcel som zamedziť tomu, aby developeri budovali ďalšie sídliská bez toho, aby sa podieľali aj na rozvoji obce. Noví obyvatelia potrebujú školy, parky a ďalšie veci, ktoré obce zo svojich príjmov nedokážu zabezpečiť. V Rakúsku ľudia dávajú príspevky, akúsi daň, za to, že im obec vybuduje infraštruktúru, u nás to legislatíva neumožňuje. Ešte aj za socializmu sa pri výstavbe sídlisk budovala infraštruktúra, ktorá vychádzala z potrieb budúceho obyvateľstva.“ Dnes by sa podľa Marynčáka dala výstavba regulovať aj dobrou daňovou politikou. „Poplatok za rozvoj som navrhoval už v čase keď som bol starostom, dnes síce tento zákon existuje, ale je tak okresaný, že nič nerieši, pretože sa netýka výstavby rodinných domov.“

Ako hovorí, politikom sa snažil vysvetliť, že ako štatutár obce je zodpovedný za jej fungovanie a na to, aby podľa toho mohol vykonávať svoj mandát potrebuje zákonné páky. „Snažil som sa im vysvetliť, že pre obec nepotrebujem dotácie, ale zákon, teda nie rybu, ale udicu. Spočiatku s mojimi názormi súhlasili, ale po otázke akej som farby a odpovedi, že som nestranník sa nevyriešilo nič.“ Naopak, okrem trestných oznámení prišli aj vyhrážky a upozornenia, že boj s developermi znamená aj boj s osobami na najvyšších miestach v štáte.

Z Čiernej Vody mohlo byť podľa Marynčáka výstavné sídlo, lenže to by sa tu musel dodržiavať zákon. Aj v záujme developerov by malo byť, aby územie na ktorom stavajú aj zhodnocovali a mysleli nielen na okamžitý zisk, ale aj na kvalitu života ľudí, ktorí sa tu rozhodli bývať a paradoxne, tak do budúcnosti mať väčší zisk z ponuky kvalitného projektu.

„Po tom, ako som mal pod hrozbou žalôb ako starosta odsúhlasiť niečo, čo by som ako občan a profesionál nikdy nedovolil, rozhodol som sa, že sa funkcie vzdám. Nebolo to ľahké rozhodnutie, ale osobne som nemal na výber.“

Keďže v súčasnosti Chorvátsky Grob žije aj blížiacim sa referendom o odvolaní starostu, opýtali sme sa Miroslava Marynčáka, či mal súčasný starosta Radovan Benčík vôbec možnosť vykonávať svoj mandát lepšie, ako to robil doteraz. „V prvom rade nemal povoliť ďalšiu výstavbu. Najprv sa mal sústrediť na dokončenie občianskej vybavenosti. Nemyslím si, že bolo nutné, aby kupoval pozemok pod školu. V záujme developera by malo byť, aby v zóne, ktorú buduje bola aj škola, obec mala pozemok pod školu dostať zadarmo.“

Ako dodáva, nielen Čierna Voda, ale Chorvátsky Grob ako celok potrebuje odborne a morálne silného starostu, finančne nezávislého, ktorý dokáže odolať silnému tlaku developerov a v prvom rade pracuje pre dobro svojich spoluobčanov. „Problematika tvorby tejto ťažko riešiteľnej lokality je náročná a bez vysoko odborných znalostí to nie je možné zvládnuť. Preto pri odmietaní spolupráce s odborníkmi a už vôbec s poslancami je to prakticky nemožné.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 35 455
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 34 347
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 060
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 412
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 987
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 159
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 693
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 375
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 293
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 4 558
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Pezinok - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Pezinok

Samosprávy odporúčajú ľuďom, aby sa už teraz objednali na testovanie.

2 h
Predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba a vľavo primátor hlavného mesta Bratislava Matúš Vallo.

Kraj hodnotí tri roky svojho pôsobenia, uplynulý bol poznačený pandémiou.

10 h
Ilustračné foto.

Tempo očkovania je v členských krajinách rôzne, najrýchlejšie napríklad očkujú Dáni.

10 h

Finalisti odovzdali aj svoju vzorku DNA, ktorú ďalj skúmali.

10 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

V druhom kole malo pozitívne testy 1,02 percenta testovaných. Na Borovej ulici však číslo vyskočilo na 6,45 percenta.

7 h

Záchranári odkazujú, nie každý s Covidom patrí do nemocnice.

12 h

Správa Národného parku Nízke Tatry sa obrátila na návštevníkov prírody s výzvou.

20. jan

Už ste čítali?