Piatok, 19. august, 2022 | Meniny má Lýdia

Mohla byť Čierna Voda výstavné mesto?

O tom aké je ťažké vybudovať fungujúcu obec sme sa rozprávali s bývalým starostom Chorvátskeho Grobu Miroslavom Marynčákom.

Tam, kde ešte ostalo voľné miesto, je už pripravená ďalšia výstavba.Tam, kde ešte ostalo voľné miesto, je už pripravená ďalšia výstavba. (Zdroj: KS)

CHORVÁTSKY GROB. Nie je to tak dávno, keď sa na poliach medzi Vajnormi a Slovenským Grobom začali stavať prvé domy. Mnohí si vtedy ťukali na čelo a pýtali sa, kto chce dobrovoľne bývať v pustatine.

Lenže pustatina v blízkosti Bratislavy sa zdala ako ideálny kompromis medzi vidiekom a mestom a v priebehu pár rokov sa rozrástla na sídlo, v ktorom dnes žije približne 7-tisíc obyvateľov. Získať presné čísla je ťažké, pretože množstvo ľudí tu žije bez trvalého pobytu, a práve tu by sme mohli začať identifikovať prvé problémy.

SkryťVypnúť reklamu

Pre iné samosprávy vytváral územné plány, Čiernej Vode pomôcť nemohol

Tie pred pár rokmi pomenoval aj bývalý starosta Chorvátskeho Grobu architekt, urbanista Miroslav Marynčák, tak sa začala jeho cesta na post starostu. „Nepáčilo sa mi, ako sa tu stavia, divoko, nekoncepčne, bez občianskej vybavenosti.“ Vďaka svojej profesii mal predstavu, ako by sa mala budovať obec na zelenej lúke. „Vtedajší predstavitelia Občianskeho združenia páni Benčík (súčasný starosta pozn. red.) a Pavel ma presvedčili, aby som v roku 2010 kandidoval v komunálnych voľbách.“ Marynčák súhlasil, ale ako hovorí nerobil žiadnu veľkú kampaň, jeho programom bolo, že chcel obci pomôcť ako profesionál, ktorý má s budovaním sídel skúsenosti.

„Už v roku 2010 bolo mojou prioritou vybudovať školu. V obci bolo 800 detí, ktoré dochádzali do školy do iných miest. Rodičia im musia robiť taxikárov, čo zaťažuje cesty a nehovoriac o tom, že dieťa, ktoré má školu, priateľov, prípadne iné aktivity mimo obce, si asi ťažko vybuduje vzťah k miestu kde žije. Chýba tu komunita, a to je tiež problém.“ Kvôli chýbajúcej škole si množstvo ľudí ani neprihlási trvalý pobyt. Radšej ostanú prihlásení v Bratislave a majú tak šancu, že im tam dieťa príjmu do škôlky alebo do školy.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa Marynčáka mohol byť práve areál školy tým prvým pojítkom, kde by sa obyvatelia stretávali, spoznávali a postupne si vytvárali väzby. Po nástupe do funkcie chcel obmedziť bujarú výstavbu, keďže množstvo developerských projektov už odsúhlasilo bývalé vedenie obce, snažil sa s investormi aspoň vyjednávať, aby svoje projekty realizovali premyslenejšie a podieľali sa aj na budovaní občianskej vybavenosti.

Nie všetci boli ochotní počúvať, a tak sa snažil výstavbu aspoň zdržiavať hľadaním chýb v projektoch a prerušovaním konaní. „Podávali na mňa trestné oznámenia, na políciu som už chodil ako na klavír, stále som vysvetľoval, že zákony boli porušené v čase, keď sa vydávali územné rozhodnutia, ktoré tento nezmysel povolili.“ Tento prípad sa týka aj súčasného projektu Starland. Vtedy ešte Gruntu starosta odmietol podpísať územný plán zóny, bol totiž presvedčený, že pri schvaľovaní bol porušený zákon. Projekt napríklad nemusel prejsť posudzovaním vplyvov na životné prostredie. Zároveň však dodáva, že Roland Tahotný bol jedným z mála, ktorí boli ochotní rokovať a robiť aj malé ústupky.

SkryťVypnúť reklamu

Obce potrebujú dobré zákony

„To čo sa tu dialo je trestný čin na obyvateľoch, urbanizme a aj na prírode, chcel som zamedziť tomu, aby developeri budovali ďalšie sídliská bez toho, aby sa podieľali aj na rozvoji obce. Noví obyvatelia potrebujú školy, parky a ďalšie veci, ktoré obce zo svojich príjmov nedokážu zabezpečiť. V Rakúsku ľudia dávajú príspevky, akúsi daň, za to, že im obec vybuduje infraštruktúru, u nás to legislatíva neumožňuje. Ešte aj za socializmu sa pri výstavbe sídlisk budovala infraštruktúra, ktorá vychádzala z potrieb budúceho obyvateľstva.“ Dnes by sa podľa Marynčáka dala výstavba regulovať aj dobrou daňovou politikou. „Poplatok za rozvoj som navrhoval už v čase keď som bol starostom, dnes síce tento zákon existuje, ale je tak okresaný, že nič nerieši, pretože sa netýka výstavby rodinných domov.“

Ako hovorí, politikom sa snažil vysvetliť, že ako štatutár obce je zodpovedný za jej fungovanie a na to, aby podľa toho mohol vykonávať svoj mandát potrebuje zákonné páky. „Snažil som sa im vysvetliť, že pre obec nepotrebujem dotácie, ale zákon, teda nie rybu, ale udicu. Spočiatku s mojimi názormi súhlasili, ale po otázke akej som farby a odpovedi, že som nestranník sa nevyriešilo nič.“ Naopak, okrem trestných oznámení prišli aj vyhrážky a upozornenia, že boj s developermi znamená aj boj s osobami na najvyšších miestach v štáte.

Z Čiernej Vody mohlo byť podľa Marynčáka výstavné sídlo, lenže to by sa tu musel dodržiavať zákon. Aj v záujme developerov by malo byť, aby územie na ktorom stavajú aj zhodnocovali a mysleli nielen na okamžitý zisk, ale aj na kvalitu života ľudí, ktorí sa tu rozhodli bývať a paradoxne, tak do budúcnosti mať väčší zisk z ponuky kvalitného projektu.

„Po tom, ako som mal pod hrozbou žalôb ako starosta odsúhlasiť niečo, čo by som ako občan a profesionál nikdy nedovolil, rozhodol som sa, že sa funkcie vzdám. Nebolo to ľahké rozhodnutie, ale osobne som nemal na výber.“

Keďže v súčasnosti Chorvátsky Grob žije aj blížiacim sa referendom o odvolaní starostu, opýtali sme sa Miroslava Marynčáka, či mal súčasný starosta Radovan Benčík vôbec možnosť vykonávať svoj mandát lepšie, ako to robil doteraz. „V prvom rade nemal povoliť ďalšiu výstavbu. Najprv sa mal sústrediť na dokončenie občianskej vybavenosti. Nemyslím si, že bolo nutné, aby kupoval pozemok pod školu. V záujme developera by malo byť, aby v zóne, ktorú buduje bola aj škola, obec mala pozemok pod školu dostať zadarmo.“

Ako dodáva, nielen Čierna Voda, ale Chorvátsky Grob ako celok potrebuje odborne a morálne silného starostu, finančne nezávislého, ktorý dokáže odolať silnému tlaku developerov a v prvom rade pracuje pre dobro svojich spoluobčanov. „Problematika tvorby tejto ťažko riešiteľnej lokality je náročná a bez vysoko odborných znalostí to nie je možné zvládnuť. Preto pri odmietaní spolupráce s odborníkmi a už vôbec s poslancami je to prakticky nemožné.“

Najčítanejšie na My Pezinok

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Veterány sú symbolom Kuby. Hemingway ich vlastnil sedem
  3. Hyundai štartuje na Slovensku unikátny Hyundai Plogging Run
  4. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  5. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  6. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  7. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  8. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  1. Veterány sú symbolom Kuby. Hemingway ich vlastnil sedem
  2. Hyundai štartuje na Slovensku unikátny Hyundai Plogging Run
  3. Shell myslí na slovenské komunity
  4. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  5. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
  6. Agrokomplex 2022
  7. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  8. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 38 334
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 24 113
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 12 150
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 6 734
  5. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 4 491
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 4 204
  7. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 3 640
  8. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou 2 488

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Zasek zle
  2. Olívia Lacenová: Priplatíme si za letenky? Šéf Ryanairu v tom má jasno
  3. Michala Guľasová: Anna Metisová – Daj každému dňu šancu – knižná recenzia
  4. Helena Smihulova Laucikova: Kufor
  5. Věra Tepličková: Ďalšia bomba alebo Keď Matovič už ani nespí...
  6. Martin Majzlan: Mestá krvi, otrokov a obchodu
  7. Peter Slamenik: Panelákoví psíčkari
  8. Jan Pražák: Mezi matkou a partnerkou
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 13 746
  2. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 626
  3. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 544
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 146
  5. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 958
  6. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 939
  7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 874
  8. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (12. - 18.8.1922) 3 436
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Pezinok - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Pezinok

Rekonštrukciu donedávna schátraného kaštieľa v Modre, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, dokončili.


TASR 9 h
Premiéra filmovej novinky bude už 18. augusta.

Scenár horúcej letnej komédie je založený na skutočných udalostiach.


17. aug
Novinky z MY regióny.

Máme pre vás dve veľmi žiadané novinky, ktoré aktuálne spúšťame na regionálnych weboch MY.


16. aug
Ilustračné foto

Do niektorých z nich by sa mohli klienti nasťahovať do konca roka, prípadne začiatkom budúceho roka.


TASR 15. aug

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Väčšina nezvestných sa skrýva, pretože je na nich vydaný príkaz na zatknutie.


16. aug

Jedna z hľadaných osôb uniká pred spravodlivosťou od roku 1999.


17. aug

Páchateľa zadržali niekoľko hodín po čine.


17. aug

Mladý Sihelňan mal novú motorku len tri dni.


17. aug

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Zasek zle
  2. Olívia Lacenová: Priplatíme si za letenky? Šéf Ryanairu v tom má jasno
  3. Michala Guľasová: Anna Metisová – Daj každému dňu šancu – knižná recenzia
  4. Helena Smihulova Laucikova: Kufor
  5. Věra Tepličková: Ďalšia bomba alebo Keď Matovič už ani nespí...
  6. Martin Majzlan: Mestá krvi, otrokov a obchodu
  7. Peter Slamenik: Panelákoví psíčkari
  8. Jan Pražák: Mezi matkou a partnerkou
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 13 746
  2. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 626
  3. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 544
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 146
  5. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 958
  6. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 939
  7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 874
  8. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (12. - 18.8.1922) 3 436
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu