CHORVÁTSKY GROB. Nie je to tak dávno, keď sa na poliach medzi Vajnormi a Slovenským Grobom začali stavať prvé domy. Mnohí si vtedy ťukali na čelo a pýtali sa, kto chce dobrovoľne bývať v pustatine.
Lenže pustatina v blízkosti Bratislavy sa zdala ako ideálny kompromis medzi vidiekom a mestom a v priebehu pár rokov sa rozrástla na sídlo, v ktorom dnes žije približne 7-tisíc obyvateľov. Získať presné čísla je ťažké, pretože množstvo ľudí tu žije bez trvalého pobytu, a práve tu by sme mohli začať identifikovať prvé problémy.
Pre iné samosprávy vytváral územné plány, Čiernej Vode pomôcť nemohol
Tie pred pár rokmi pomenoval aj bývalý starosta Chorvátskeho Grobu architekt, urbanista Miroslav Marynčák, tak sa začala jeho cesta na post starostu. „Nepáčilo sa mi, ako sa tu stavia, divoko, nekoncepčne, bez občianskej vybavenosti.“ Vďaka svojej profesii mal predstavu, ako by sa mala budovať obec na zelenej lúke. „Vtedajší predstavitelia Občianskeho združenia páni Benčík (súčasný starosta pozn. red.) a Pavel ma presvedčili, aby som v roku 2010 kandidoval v komunálnych voľbách.“ Marynčák súhlasil, ale ako hovorí nerobil žiadnu veľkú kampaň, jeho programom bolo, že chcel obci pomôcť ako profesionál, ktorý má s budovaním sídel skúsenosti.
„Už v roku 2010 bolo mojou prioritou vybudovať školu. V obci bolo 800 detí, ktoré dochádzali do školy do iných miest. Rodičia im musia robiť taxikárov, čo zaťažuje cesty a nehovoriac o tom, že dieťa, ktoré má školu, priateľov, prípadne iné aktivity mimo obce, si asi ťažko vybuduje vzťah k miestu kde žije. Chýba tu komunita, a to je tiež problém.“ Kvôli chýbajúcej škole si množstvo ľudí ani neprihlási trvalý pobyt. Radšej ostanú prihlásení v Bratislave a majú tak šancu, že im tam dieťa príjmu do škôlky alebo do školy.
Podľa Marynčáka mohol byť práve areál školy tým prvým pojítkom, kde by sa obyvatelia stretávali, spoznávali a postupne si vytvárali väzby. Po nástupe do funkcie chcel obmedziť bujarú výstavbu, keďže množstvo developerských projektov už odsúhlasilo bývalé vedenie obce, snažil sa s investormi aspoň vyjednávať, aby svoje projekty realizovali premyslenejšie a podieľali sa aj na budovaní občianskej vybavenosti.
Nie všetci boli ochotní počúvať, a tak sa snažil výstavbu aspoň zdržiavať hľadaním chýb v projektoch a prerušovaním konaní. „Podávali na mňa trestné oznámenia, na políciu som už chodil ako na klavír, stále som vysvetľoval, že zákony boli porušené v čase, keď sa vydávali územné rozhodnutia, ktoré tento nezmysel povolili.“ Tento prípad sa týka aj súčasného projektu Starland. Vtedy ešte Gruntu starosta odmietol podpísať územný plán zóny, bol totiž presvedčený, že pri schvaľovaní bol porušený zákon. Projekt napríklad nemusel prejsť posudzovaním vplyvov na životné prostredie. Zároveň však dodáva, že Roland Tahotný bol jedným z mála, ktorí boli ochotní rokovať a robiť aj malé ústupky.
Obce potrebujú dobré zákony
„To čo sa tu dialo je trestný čin na obyvateľoch, urbanizme a aj na prírode, chcel som zamedziť tomu, aby developeri budovali ďalšie sídliská bez toho, aby sa podieľali aj na rozvoji obce. Noví obyvatelia potrebujú školy, parky a ďalšie veci, ktoré obce zo svojich príjmov nedokážu zabezpečiť. V Rakúsku ľudia dávajú príspevky, akúsi daň, za to, že im obec vybuduje infraštruktúru, u nás to legislatíva neumožňuje. Ešte aj za socializmu sa pri výstavbe sídlisk budovala infraštruktúra, ktorá vychádzala z potrieb budúceho obyvateľstva.“ Dnes by sa podľa Marynčáka dala výstavba regulovať aj dobrou daňovou politikou. „Poplatok za rozvoj som navrhoval už v čase keď som bol starostom, dnes síce tento zákon existuje, ale je tak okresaný, že nič nerieši, pretože sa netýka výstavby rodinných domov.“
Ako hovorí, politikom sa snažil vysvetliť, že ako štatutár obce je zodpovedný za jej fungovanie a na to, aby podľa toho mohol vykonávať svoj mandát potrebuje zákonné páky. „Snažil som sa im vysvetliť, že pre obec nepotrebujem dotácie, ale zákon, teda nie rybu, ale udicu. Spočiatku s mojimi názormi súhlasili, ale po otázke akej som farby a odpovedi, že som nestranník sa nevyriešilo nič.“ Naopak, okrem trestných oznámení prišli aj vyhrážky a upozornenia, že boj s developermi znamená aj boj s osobami na najvyšších miestach v štáte.
Z Čiernej Vody mohlo byť podľa Marynčáka výstavné sídlo, lenže to by sa tu musel dodržiavať zákon. Aj v záujme developerov by malo byť, aby územie na ktorom stavajú aj zhodnocovali a mysleli nielen na okamžitý zisk, ale aj na kvalitu života ľudí, ktorí sa tu rozhodli bývať a paradoxne, tak do budúcnosti mať väčší zisk z ponuky kvalitného projektu.
„Po tom, ako som mal pod hrozbou žalôb ako starosta odsúhlasiť niečo, čo by som ako občan a profesionál nikdy nedovolil, rozhodol som sa, že sa funkcie vzdám. Nebolo to ľahké rozhodnutie, ale osobne som nemal na výber.“
Keďže v súčasnosti Chorvátsky Grob žije aj blížiacim sa referendom o odvolaní starostu, opýtali sme sa Miroslava Marynčáka, či mal súčasný starosta Radovan Benčík vôbec možnosť vykonávať svoj mandát lepšie, ako to robil doteraz. „V prvom rade nemal povoliť ďalšiu výstavbu. Najprv sa mal sústrediť na dokončenie občianskej vybavenosti. Nemyslím si, že bolo nutné, aby kupoval pozemok pod školu. V záujme developera by malo byť, aby v zóne, ktorú buduje bola aj škola, obec mala pozemok pod školu dostať zadarmo.“
Ako dodáva, nielen Čierna Voda, ale Chorvátsky Grob ako celok potrebuje odborne a morálne silného starostu, finančne nezávislého, ktorý dokáže odolať silnému tlaku developerov a v prvom rade pracuje pre dobro svojich spoluobčanov. „Problematika tvorby tejto ťažko riešiteľnej lokality je náročná a bez vysoko odborných znalostí to nie je možné zvládnuť. Preto pri odmietaní spolupráce s odborníkmi a už vôbec s poslancami je to prakticky nemožné.“
