MODRA, BRATISLAVA. Presvedčiť poslancov a verejnosť o potrebe rozšírenia siete komunitných služieb sa pokúsi vedenie župy. Zariadenie sociálnych služieb v Modre a v Rači sa stali súčasťou projektu ktorého cieľom je začlenenie ľudí so zdravotným znevýhodneným do komunity, vytvorenie domáceho prostredia, rozvíjanie a rešpektovanie ich individuálnych potrieb, ako aj citového života a umožnenie nadväzovania priateľských medziľudských vzťahov v prirodzenom sociálnom prostredí. Zmena prístupu k hendikepovaným ľuďom im má pomôcť nielen k väčšej samostatnosti, zároveň by im poskytne viac súkromia a možnosť voľby napríklad pri trávení voľného času.
Prirodzené prostredie je lepšie
"Osobne som veľmi rada, že naši poslanci aj celé vedenie župy sa postavilo za tento proces a podporuje ho od začiatku. Naši poslanci nás podporovali aj v tom, aby sme tieto dve zariadenia zaradili aj do procesu deinšitucionalizácie. Nám ide o to, aby sme našim klientom, ktorých máme v našich zariadeniach, zlepšili ich kvalitu života, aby sme ich začlenili do spoločenského života, do sociálneho prostredia, aby sme im pomohli vytvoriť prostredie, ktoré sa čo najviac podobá prirodzenému rodinnému prostrediu. Veď napokon to, že majú isté zdravotné postihnutie a hendikepy, alebo to, že sú to starší ľudia, neznamená, že sú odkázaní vo všetkom a celodenne len na pomoc iných," zhrnula podpredsedníčka Bratislavského samosprávneho kraja Gabriella Németh, ktorá na župe zodpovedá práve za oblasť sociálnych vecí.
Projekt, do ktorého ú zapojené najväčšie domovy sociálnych služieb v pôsobnosti kraja si vyžiada aj isté stavebné úpravy. S tými by sa malo začať v budúcom roku. Financovanie celého projektu si vyžiada sumu približne štyri milióny eur. Kraj prispeje piatimi percentami sumy, desať percent dá štát a zvyšných 85 pôjde Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP).
Pomoc aj pre rodičov hendikepovaných detí
Okrem starostlivosti o hendikepovaných dospelých a seniorov chce župa podporiť aj služby včasnej intervencie. Teda podať pomocnú ruku rodičom, ktorým sa narodí postihnuté dieťa. Prvé takéto centrum už funguje v Bratislave.
Podľa predstaviteľov kraja nie je dôležitá len podpora zo strany kompetentných, na svoju stranu sa snažia získať aj verejnosť. Tá sa častokrát stavia k hendikepovaným ľuďom odmietavo. Takýto postoj však väčšinou pramení z nevedomosti a strachu z neznámeho.
„Samozrejme, chceme na svoju stranu získať aj príslušnú verejnosť. Bohužiaľ sa stávali prípady, keď už takýto proces bežal, najmä v menších obciach, ľudia povedali, že našich klientov v obci nechcú. Príkladom je pre nás Bezpečný ženský domov, na ktorý sa tiež ľudia najprv pozerali cez prsty a teraz nám chodia z každej strany pozitívne ohlasy a pýtajú sa, kedy bude aj v iných mestách, povedal predseda BSK Pavol Frešo.
