PEZINOK. Po včerajšom zverejnení výsledkov, budú voľby témou dňa ešte nejaký čas. Tu je zhrnutie toho, ako volili obyvatelia pezinského okresu.
Podobne ako na väčšine Slovenska vyhral aj tu SMER-SD zo ziskom vyše 24 percent hlasov. Druhá skončila Sloboda a solidarita z vyše 17 percentami. Koalícii OĽaNO-NOVA dalo svoj hlas takmer pätnásť percent voličov. Na štvrtom mieste skončila strana Borisa Kollára Sme rodina s deviatimi a za ňou národniari zo SNS s takmer ôsmimi percentami hlasov. Kotlebova ĽS NS dosiahla vyše šesť percentný výsledok a len o niečo menej hlasov dosiahla strana Sieť. MOST-HÍD, ktorý sa tiež dostal do parlamentu v okrese veľa podpory nezískal. Volili ho len necelé štyri percentá občanov.
Na Píle valcoval Kollár
V maličkej obci Píla pod Červeným Kameňom mali hlasy voličov spočítané pomerne rýchlo. Výsledky volieb v obci zverejnil štatistický úrad medzi prvými. Bezkonkurenčne tu vyhrala voľby strana Sme rodina, dosiahla takmer štyridsať percentnú podporu. Niet sa čo čudovať, starosta Píly Radovan Mičunek figuroval na kandidátke na 27. mieste. Do parlamentu sa však z tejto pozície nedostal. Dobrý výsledok dosiahla strana aj v okolitých obciach. Dôvodom môže byť práve Mičunek, ktorého tu množstvo ľudí pozná.
Do parlamentu kandidoval aj starosta Dubovej Ľudovít Ružička, na kandidátke SNS obsadil nezvoliteľné 113. miesto. Na rozdiel od Sme rodina, však národniari v obci odkiaľ mali kandidáta až takú podporu nezískali, je len o málo vyššia ako celoslovenský priemer.
Nielen spomenutí dvaja starostovia sa snažili dostať do parlamentu. Peter Fitz starosta Šenkvíc a Štefan Gašparovič starosta Slovenského Grobu sa pokúšali v Národnej rade o ďalšie volebné obdobie. Pokles SMERU, za ktorý kandidovali spôsobil, že mandát tentokrát nezískali. Do parlamentu sa nedostala ani poslankyňa zastupiteľstva za Slovenský Grob Oľga Jarošová, kandidovala za OĽaNO na 50. mieste.
Incidenty neboli
Voľby mali v okrese pokojný priebeh. Jediným „spestrením“ bol omyl jednej staršej ženy, ktorá sa okrem volieb dožadovala účasti na referende proti hazardným hrám. Takéto referendá prebiehali v štyroch slovenských mestách a keďže sa informácie o nich objavili aj v médiách, asi si myslela, že ide o celoplošné hlasovanie. Táto udalosť však priebeh volieb vážnejšie nenarušila. Žiadne iné podania v Okresnej volebnej komisii nezaznamenali.
Za pozornosť určite stojí účasť obyvateľov okresu. Tá bola jedna z najvyšších na Slovensku, svoje právo využilo 67, 51 percent voličov. Najvyššiu účasť mali v Senci 69,02 percenta.
