MODRA. Dnes sa na Štúra pozeráme inak ako len na povinnú kapitolu z hodín slovenčiny. Výskumy, ktoré odhaľujú doteraz nepreskúmané stránky jeho života nám ukazujú aký bol alebo mohol byť v súkromí. Jazykovedci, archivári a historici sa zaoberajú všetkým, čo súvisí z jeho životom. Od významu mena Štúr, jeho milostný život, až po predčasnú smrť.
Vďaka týmto výskumom sa pre nás Štúr stáva oveľa bližším. Spisovateľ, učiteľ, novinár, politik a hlavne bojovník za slovenský národ bol skutočným človekom s obyčajnými radosťami, starosťami a aj slabosťami. Práve odhaľovanie jeho súkromia nám ho približuje z tej ľudskejšej stránky a preto už nepôsobí len ako nudné učivo, či obávaná maturitná otázka.
Vzorom nám môže byť vďaka svojej vytrvalosti a odhodlanosti, s ktorou bojoval za svoje presvedčenie. Od roku 1996 si 29. október pripomíname pamätným dňom narodenia Ľudovíta Štúra. Tento dátum je predmetom dohadov, keďže niektoré zdroje uvádzajú, že Štúr sa narodil už o deň skôr. Zaujímavosťou a pre mnohých aj symbolikou je fakt, že v tom istom dome v Uhrovci sa narodil aj politik Alexander Dubček.
Aj Štúrova brada je v móde
Na internete sa rozpútalo množstvo diskusií o tom, či jeho popularita súvisí s generáciou hipsterov. Mladých mužov s hustým porastom na tvári a odetých ako nedbalých elegánov je možné stretnúť na každom kroku. Preto dnes pôsobí Štúrova podobizeň mimoriadne módne.
Vďaka tomu je jeho tvár s typickou bradou súčasťou mnohých kampaní venovaných mladým ľuďom.
Zaujímavý je aj jeho vzťah k ženám. Jeho meno sa spájalo najmä s Adelou Ostrolúckou a romantickým pohľadom na ich nenaplnenú lásku. Dnes vieme, že nemal núdzu o obdivovateľky. Jeho súčasníci sa o ňom vyjadrovali, ako o peknom „mužskom,“ s ostrými črtami a štíhlou postavou. Podľa dobových informácii sa mu ženy páčili, ale národný záujem kládol na prvé miesto. Preto žiaden vzťah nespečatil manželstvom a aj svojich spolubojovníkov od ženby odhováral.
Modra je Štúrovim mestom aj dnes
Modra, v ktorej prežil posledných päť rokov života je dodnes známa ako mesto Ľudovíta Štúra. Po smrti brata Karola sa sem presťahoval, aby sa postaral o jeho sedem detí. V tom čase jeho život obmedzoval policajný dozor.
Pred Vianocami v roku 1855 sa na poľovačke pri Modre nešťastne strelil do stehna a 12. januára zomrel.
Dnes je Modra plná pamiatok, ktoré pripomínajú jeho krátke pôsobenie v meste. Jednou z jeho dominánt je súsošie, ktoré v roku 1938 vyhotovil sochár Miroslav Motoška. V Štúrovej izbe je múzeum a pamätným miestom je aj Štúrova lavička. Miesto v lese neďaleko Modry bolo obľúbeným cieľom jeho potulkami v prírode. Rád vraj sedával pod starým gaštanom. Na pamiatku dnes na tomto mieste stojí travertínová lavička a bronzová plastika prehodeného plášťa symbolizuje Štúrovu prítomnosť. Štúrova lavička je národnou kultúrnou pamiatkou.
V Modre sa počas celého roka koná množstvo akcií venovaných výročiu Štúrovho narodenia. Nie sú to však len pietne spomienky alebo vážne debaty o jeho zásluhách. Na život Ľudovíta Štúra sa dnes pozeráme aj s nadhľadom a humorom.
