Článok pokračuje pod video reklamou
BUDMERICE. Historik a spisovateľ Pavel Dvořák sa potaral o záchranu domu, ktorý v Budmericiach kúpil v roku 1972 a postupne zrenovoval.
"Bol v hroznom stave. Všetci susedia mi hovorili, aby som doviezol buldozér, zbúral ho a postavil nový štvorec," zaspomínal si. Spolu s pamiatkarmi počas ďalších rokov našli v obci okolo 50 domov ľudovej architektúry. Dnes sú v Budmericiach asi len tri pôvodne zachované domy. "Ľudia nechcú bývať v starom," poznamenal Dvořák.
Kedy presne bol jeho dom postavený, netuší, avšak najmladšia izba pochádza z roku 1847, čo dokazuje dátum na doske stropu s roštom. Ten slúžil na odkladanie modlitebných knižiek. "Rozdiel medzi najstaršou a najmladšou izbou odhadujem tak na 50 rokov," dodal. Vychádza z toho, že pôvodne išlo o jednopriestorový dom. K nemu patrila najstaršia izba a vedľa kuchyňa. "V múroch sú zachované prepoje, takže vidno, kde bola pec. Takže išlo zrejme o pôvodný dom a dopredu pristavovali," priblížil.
Trámy napustené volskou krvou
Do najstaršej izby sa vchádza po schodíku, keďže sa kedysi stavalo hlbšie pre lepšie vykurovanie, podlaha je utopená v zemi. Na strope sa zachovali pôvodné trámy. Podľa pamiatkarov boli pravdepodobne konzervované volskou krvou.
Zaberá ju dlhý drevený stôl, ktorý sa využíva na rodinné príležitosti. Zároveň tam balia knihy z jeho vydavateľstva RAK. Kedysi sa tam stretávala kartárska partia z gymnaziálnych čias. "Hrávali sme, až kým všetci okrem mňa nepomreli. Ani do pivnice sa mi už nechce chodiť," podotkol.
V ďalšej miestnosti je chlebová pec s komínom so začmudenými stenami. V tom čase sa tam kúrilo pod trojnožkou z kovaného železa tzv. drajfúzom, pričom dym unikal cez komín v povale. "Ale bolo to spadnuté a postavené nanovo. Najskôr sme nevedeli, čo to je. Prišiel pamiatkar a povedal - to je krása, to musíte obnoviť," vysvetlil. Pec využívajú Dvořákovci napríklad na pečenie kačíc či prasiatok.
V chodbe, ktorá sa používala ako kuchyňa, odkryli za hladkou stenou zamurovaný dverný otvor a za ním žudro, teda oblúk pri vstupe, ktorý zrenovovali. "Vrátil som domu pôvodný vzhľad žudro, pitvor, žudro so schodom na dvor a tri izby," dodal. Strecha bola zo slamy, ale dom vyhorel, o čom svedčia trámy druhotne použité na ďalšiu stavbu.
Našli misu aj fotografie
Zo zariadenia našli na povale hlinenú misu, z ktorej sa kedysi počas žatvy spoločne jedlo. Objavili tiež mažiar, avšak za najväčšiu vzácnosť považuje Dvořák fotografie predchádzajúcich majiteľov domu. Tie visia na chodbe.
Muž odišiel v roku 1914 na front, kde hneď padol. Mladá vdova tak ostala sama so svokrovcami. "Dom sa preto zachoval v takom stave, lebo tam nebol gazda, ktorý by ho prestavoval. Vdova tu dožila a zomrela," priblížil.
Ešte predtým tam však býval hrnčiar, ktorý používal slniečko ako znak na svoje výrobky. V humne sa našlo veľké množstvo takýchto črepov. "Je to taký duch tohto domu," dodal. Pri stavbe tiekol kedysi potôčik, pri ňom žili profesie, ktoré robili s ohňom, aby neohrozovali dedinu. "V mojom dome žil hrnčiar, o dva domy našli kováčske výrobky a v ďalšom dome kosti, takže tam bol údenár," uviedol Dvořák. Jadro obce bolo okolo kostola.
