MODRA. Ministerstvo kultúry začne na jar opravovať Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre, ktoré patrí pod Slovenské národné múzeum (SNM). Ako informoval agentúru SITA hovorca Ministerstva kultúry (MK) SR Jozef Bednár, na opravu múzea sa podarilo ministerstvu vyčleniť 650-tisíc eur v rámci dvoch prioritných projektov pre SNM, z toho pol milióna v minulom roku a zvyšných 150-tisíc eur tento rok.
Na opravy by malo ísť približne 300- až 400-tisíc eur "v závislosti od toho, čo ukáže skutkový stav počas opravy" a zvyšok je určený na expozície. Opravovať sa nemá celé múzeum, ale len jeho predná budova, konkrétne fasáda a okná, a vo vnútri spravia nové omietky a rozvody. "Pôjde len o opravu, nie o rekonštrukciu," zdôraznil Jozef Bednár s tým, že s opravou sa začína v marci a potrvá štyri až päť mesiacov, teda do augusta až septembra. Slávnostné otvorenie obnoveného múzea sa predpokladá v poslednom štvrťroku 2015, kedy vyvrcholia aktivity Roku Ľudovíta Štúra, ktorým si MK SR pripomína 200. výročie narodenia Ľ. Štúra. Plánovaná komplexná obnova múzea, ktoré sa venuje okrem osobnosti Štúra aj ďalším oblastiam, sa uskutoční, keď na to v rezorte kultúry budú zdroje.
Nová expozícia Múzea Ľudovíta Štúra v Modre bude prezentovať život, činnosť, dielo a odkaz Ľudovíta Štúra a jeho generácie. Sústredí sa na prezentáciu originálnych zbierok spojených s osobou Štúra. Návštevníci by tu po obnove mali nájsť napríklad ukážky z osobnej knižnice Štúra, jeho diela v prvom vydaní, originál novín vydávaných Ľudovítom Štúrom v štúrovskej spisovnej slovenčine a ďalšie hodnotné diela spojené so životom a tvorbou tejto osobnosti našich dejín a slovenského národného obrodenia. Súčasťou obnovených priestorov bude i Pamätná izba s autentickým historickým nábytkom, kde Ľudovít Štúr býval a aj zomrel. Expozícia priblíži aj osudy najbližších spolupracovníkov Štúra - štúrovcov Janka Kráľa, Andreja Sládkoviča, Jána Bottu, Jána Kalinčiaka a Janka Matušku.
Múzeum Ľudovíta Štúra vzniklo v roku 1965 v Modre, v mieste Štúrovho posledného odpočinku. Od svojho vzniku sa sústreďuje najmä na osobnosť Ľudovíta Štúra a tiež na históriu a kultúrne tradície Modry a priľahlého regiónu. Doteraz sa múzeu podarilo zozbierať 18-tisícový knižničný fond, rozčlenený na literárnohistorickú knižnicu, odbornú knižnicu, osobnú knižnicu dr. Jozefa Ambruša a špeciálnu knižnicu. Zbierkový fond s vyše 5 000 predmetmi obsahuje najmä národopisné zbierky keramiky a ľudového textilu, nábytku a drevených či kovových predmetov z dejín Modry. Archívny fond ochraňuje okolo 5 000 fotografií a archívnych jednotiek. Múzeum Ľudovíta Štúra v súčasnosti ponúka návštevníkom štyri stále expozície: Ľudovít Štúr - od štúdia k činom, Pamätnú izbu Ľudovíta Štúra a Múzeum slovenskej keramickej plastiky spoločne s Galériou Ignáca Bizmayera. Informuje o tom národné múzeum na svojej webstránke http://www.snm.sk.
Ľudovít Štúr (28. októbra 1815, Uhrovec – 12. január 1856, Modra) patrí k vedúcim osobnostiam slovenského národného hnutia polovice 19. storočia. Študoval na gymnáziu v Györi, na evanjelickom lýceu v Bratislave a na univerzite v nemeckom Halle. Ešte ako študent lýcea začal učiť na Katedre reči a literatúry československej, kam sa vrátil aj po príchode z Nemecka. Bol vedúcou osobnosťou študentskej Spoločnosti česko-slovenskej, ktorú v roku 1837 premenil na Slovanský ústav. Po odvolaní z lýcea začiatkom roka 1844 pôsobil ako publicista, redaktor a vydavateľ Slovenských národných novín. V roku 1843 uzákonil spisovnú slovenčinu a aktívne ju prenášal do národného života. Nevyhnutnosť spisovného jazyka zdôvodnil v diele Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a štruktúru slovenčiny podal vo vedeckom spise Nauka reči slovenskej. Ním navrhnutý spisovný jazyk sa po viacerých zmenách stal celonárodným.
Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatranský (1845 - 1848) nielen prinášali aktuálne správy z domova i zo sveta, ale aj mapovali sociálnu a hospodársku situáciu obyvateľstva a pomáhali formovať slovenské politické myslenie. Bol hlavným organizátorom zjednotenia konfesionálne roztrieštenej inteligencie na pôde spolku Tatrín (1844-1847), a tiež jedným z tvorcov politického programu počas jari národov 1848. Po revolúcii 1848 - 1849 nerezignoval na svoje poslanie, snažil sa o obnovenie politických novín a pokračoval v úsilí o vybudovanie slovenského školstva. V roku 1851 sa usadil v Modre a venoval sa literárnej a vedeckej práci. Vydal zbierku básní Spevy a piesne i národopisné dielo O národných piesňach a povestiach plemien slovanských a napísal filozoficko-politický spis Slovanstvo a svet budúcnosti. Zomrel 12. januára 1856 v Modre na následky zranenia, ktoré utrpel na poľovačke.
