BRATISLAVA. Bratislavu a Trnavu by mohla v budúcnosti spojiť cyklotrasa. Približne 45- až 50-kilometrová cesta by mala čiastočne viesť po jestvujúcich miestnych komunikáciách, čiastočne medzi vinicami a pozdĺž potokov. Cyklistom má ukázať nielen rôzne pamiatky, ale aj doviesť ľudí na železnicu. Hotová by mohla byť v roku 2018.
"Trasa by mala ukázať zaujímavé miesta, aj krajinársky zaujímavé, aj vinohradnícke a kultúrno-historické, aby sa ľudia mohli bezpečne niekam dostať, zastaviť a niečo pekné vidieť," povedal stavebný inžinier Peter Rakšányi, ktorý má za úlohu do konca februára vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti vinohradníckej cyklocesty.
Cyklocesta má tak posilniť cestovný ruch a priviesť návštevníkov do obcí pod Malými Karpatmi, avšak majú byť na nej i väzby na železničnú dopravu. "A to v takých obciach, kde železničná doprava nie je, aby sa ľudia dostali zo svojich dedín pomocou tejto trasy na stanicu," dodal Rakšányi.
Cyklotrasa má viesť z hlavného mesta do Svätého Jura, Pezinka, potom do Vinosadov, Modry, Dubovej, Častej a Dolian. V trnavskom okrese sa predpokladalo riešenie cesty v dvoch variantoch. Prvý by viedol po trase Smolenice, Boleráz, Bohdanovce do Trnavy, druhý z Orešian, do Suchej nad Parnou a do Trnavy.
Definitívna trasa sa však ešte tvorí a posudzuje z rôznych hľadísk. "Napríklad starostka Trstína mi povedala, že by chceli ťahať trasu až k nim, pretože tam je zrušená historická železnička a tadiaľ plánujú väzby na iné svoje cyklotrasy. Takže to budeme asi projektovať až po Trstín," povedal Rakšányi.
Podľa stavebného inžiniera môže byť cyklotrasa hotová za dva roky. V mestách využije jestvujúce miestne komunikácie, niekde sa povrchy opravia, pozdĺž potokov alebo medzi vinicami sa vytvorí nová konštrukcia. Trasa by mala využiť i existujúce poľné či hospodárske cesty. "Z 50-kilometrovej dĺžky sa bude investovať možno do polovice. A ak nebudú problémy, v roku 2018 môže byť postavená," dodal Rakšányi. Projekt majú finančne pokryť hlavne prostriedky štátneho rozpočtu.
