BRATISLAVA. Pri príležitosti 159. výročia úmrtia Ľudovíta Štúra sa včera v Modre uskutočnila spomienková slávnosť. Podujatie zorganizovalo mesto Modra v spolupráci so Slovenským národným múzeom, Evanjelickou cirkvou augsburského vyznania a Modranským turistickým spolkom. Informovala o tom hovorkyňa Bratislavského kraja Iveta Tyšlerová s tým, že na podujatie prišlo približne 100 ľudí.
Ľudovít Štúr sa narodil 28. októbra 1815 a Modra v tomto roku teda pripravuje aj podujatie k 200. výročiu jeho narodenia. Na oslavách sa zúčastní aj Bratislavský samosprávny kraj. „Oslavy podporíme aj finančne a o výške podpory rozhodnú krajskí poslanci na februárovom zasadnutí zastupiteľstva,“ povedal župan Pavol Frešo.
„Bez Štúrovej slovenčiny by dnes pravdepodobne nebol ani moderný slovenský národ. Z hľadiska výsledku svojho politického úsilia zostane Ľudovít Štúr zrejme ešte dlho neprekonanou osobnosťou našich národných dejín,“ uviedol v príhovore spomienkových slávnostiach Frešo.
Ľudovít Štúr zomrel 12. januára 1856 v Modre na následky zranenia, ktoré utrpel na poľovačke. Bol vedúcou osobnosťou slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia. Študoval na gymnáziu v Györi, na evanjelickom lýceu v Bratislave a na univerzite v Halle.
Ešte ako študent lýcea začal učiť na Katedre reči a literatúry československej, kam sa vrátil aj po príchode z Nemecka. Bol vedúcou osobnosťou študentskej Spoločnosti česko-slovenskej, ktorú v roku 1837 premenil na Slovanský ústav. Po odvolaní z lýcea začiatkom roka 1844 pôsobil ako publicista, redaktor a vydavateľ Slovenských národných novín.
V roku 1843 uzákonil spisovnú slovenčinu a aktívne ju prenášal do národného života. Nevyhnutnosť spisovného jazyka zdôvodnil v diele Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a štruktúru slovenčiny podal vo vedeckom spise Nauka reči slovenskej.
Ním navrhnutý spisovný jazyk sa po viacerých zmenách stal celonárodným. Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatranský (1845-1848) nielen prinášali aktuálne správy z domova i zo sveta, ale aj mapovali sociálnu a hospodársku situáciu obyvateľstva a pomáhali formovať slovenské politické myslenie.
Bol hlavným organizátorom zjednotenia konfesionálne roztrieštenej inteligencie na pôde spolku Tatrín (1844-1847), a tiež jedným z tvorcov politického programu počas jari národov 1848. Aj vďaka nemu sa Slováci prihlásili k revolučným myšlienkam doby. Stál na čele prvého ozbrojeného vystúpenia v rokoch 1848/49, ktoré po prvý raz otvorilo otázku štátoprávneho postavenia Slovákov v monarchii.
Po revolúcii nerezignoval na svoje poslanie, snažil sa o obnovenie politických novín a pokračoval v úsilí o vybudovanie slovenského školstva. V roku 1851 sa usadil v Modre a venoval sa literárnej a vedeckej práci. Vydal zbierku básní Spevy a piesne i národopisné dielo O národných piesňach a povestiach plemien slovanských a napísal filozoficko-politický spis Slovanstvo a svet budúcnosti (nevyšlo za jeho života).
