MODRA. O prvom slovenskom evanjelickom sirotinci v Modre sa už písalo, teraz dokončujú dokumentárny film. Dobrovoľníci na ňom spolupracovali s popredným slovenským dokumentaristom Marekom Šulíkom.
Pohnuté osudy i plány
„Zaujal ma pocit zodpovednosti evanjelickej komunity za deti a rodiny, ktoré sa ocitli v krízových situáciách. Spolupracoval som už na niekoľkých filmoch o náhradnej starostlivosti a zdá sa mi, že pomoc deťom v modranskom sirotinci bola nastavená neporovnateľne osobnejšie, konkrétnejšie a efektívnejšie než v neskoršom socialistickom systéme.“
Ako dodáva, výchove v detských domovoch ešte aj dnes chýbajú kvalitné sociálne väzby so širšou rodinou či okolím. Ide skôr o zabezpečenie základných životných potrieb. „Spoluzodpovednosť komunity za svojich členov, ktorí sa ocitnú v životnej kríze, je určite niečo, čo by sa malo vrátiť do života našej spoločnosti.“
Dobrovoľníčka z občianskeho združenia Modranská Beseda Miriam Fuňová si spoluprácu s režisérom pochvaľuje. „Má skvelé nápady, cit pre obraz a trpezlivosť počúvať.“
Dokument je už nakrútený. Prostredníctvom osobných príbehov ukazuje pohnutú históriu sirotinca, predstavuje osobnosti spojené s jeho vznikom a správou a tiež plány miestnej evanjelickej cirkvi a Modranskej Besedy vrátiť budovu komunite.
Premietať ho chcú doma
Slávnostné premietanie filmu plánujú v Modre. Chceli by ho predstaviť priamo v budove sirotinca. „Presný termín uvedenia filmu ešte nevieme. O všetkých aktivitách informujeme na webovej stránke sirotinca a na Facebooku. Bude tam aj pozvánka na premietanie,“ hovorí Miriam Fuňová. Prípravu dokumentu o modranskom sirotinci podporil Bratislavský samosprávny kraj sumou 3 200 eur.
O aktívnu záchranu budovy sirotinca, ktorú navrhol architekt Dušan Jurkovič, sa snažia dobrovoľníci už viac ako rok. Ide o dlhodobý projekt, ktorý sprevádza viacero aktivít. Rozbehli viacero zbierok, budovu otvorili verejnosti a snažia sa, aby bola zaradená do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.
„Nastáva významné obdobie, pretože od skúmania histórie, zhromažďovania materiálov a analýzy objektu prechádzame k viditeľným opravám budovy tak, aby mohla znova ožiť. Začíname opravou vežičky, kadiaľ do budovy zateká. Chceme zabrániť väčším škodám a opraviť ju do konca novembra,“ hovorí dobrovoľníčka. Ako dodáva, pripravujú tiež podklady, aby mohli budovu vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku.
