MODRA. Časť mestského opevnenia je súčasťou súkromných pozemkov. Na viacerých miestach sú hradby v kontakte so stavbami. Viaceré z nich sú postavené načierno. Jednotlivé prípady sa musia riešiť individuálne po konzultácii so statikom. Objekty môžu brániť tomu, aby sa hradobný múr nezrútil.
Zbúranie stavby môže opevnenie poškodiť
Predtým ako bol spracovaný návrh koncepcie komplexnej rekonštrukcie modranského mestského opevnenia, prebehol statický prieskum.
Vladimír Kohút rozdelil hradby do piatich kategórií podľa toho, v akom stave sa nachádzajú. Častí opevnenia je buď v dobrom, čiastočne narušenom, podstatne narušenom alebo v havarijnom stave. Niektoré úseky sú však také zarastené, že ich nie je možné identifikovať.
Z výsledkov prieskumu vyplynulo že 11,5 percenta hradieb je v podstatne narušenom až havarijnom stave a vyžaduje si okamžitý zásah.
„V prípade, že je opevnenie v havarijnom stave, treba zavolať statika. Ten rozhodne, či ho treba zbúrať alebo ho možno zachrániť. Ak by zbúraním stavby hrozilo zrútenie hradieb, statik jeho zbúranie neodporučí,“ povedala architektka Jana Gregorová ktorá je zodpovedná za predprípravnú fázu projektu i koncepciu obnovy opevnenia. Ako dodala, je možné, že úseky v najhoršom stave budú môcť obnoviť len za predpokladu, že ich zbúrajú a nanovo postavia.
Slovo má mesto aj pamiatkari
Časti hradieb, kde sú povypadávané omietky, by mali vlastníci pozemkov obnoviť v prípade záujmu tak, aby to vyzeralo jednotne.
„Po dohode s metodikom a statikom si ich môžu zvnútra upraviť podľa seba, ale vonkajšia úprava hradieb bude jednotná. Mesto si ju v rámci verejných priestorov navrhne tak, aby sa hradby nerozkúskovali na počet parciel zvnútra,“ hovorí Jana Gregorová. Ak má niekto záujem o obnovu, príde na mestský úrad a vypracuje sa čiastkový projekt.
Tento postup odporúča aj architektka z Mestského úradu v Modre Andrea Balážová Bachorecová. „Najlepšie je prísť na úrad a poinformovať sa, aký je stav. Dohodneme stretnutie s tímom odborníkov a termín obhliadky.“ Keďže ide o národnú kultúrnu pamiatku, okrem mesta sa k tomu vyjadrujú aj pamiatkari.
„Majiteľov pozemkov v dotyku s hradbami sme jednotlivo oslovovali listom. Informovali sme ich o projekte a možnosti prísť na konzultáciu na mestský úrad,“ povedala architektka z mestského úradu. Jedným z príkladom dobrej spolupráci je podľa jej slov majiteľ, ktorý kúpil objekt na Hrnčiarskej ulici a mal snahu ho zachrániť.
