MODRA. Potom, ako sa v roku 2010 zrútila časť západného úseku mestského opevnenia, dala si modranská samospráva vypracovať koncepciu jeho komplexnej obnovy. Dovtedy existovali len zámery čiastočnej obnovy.
Radnica oslovila Fakultu architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Tím, ktorý koordinovala architektka Jana Gregorová, pomáhal najmä s predprojektovou prípravou. Hlavným konzultantom bol architekt Ivan Staník z Krajského pamiatkového úradu v Bratislave.
Zbierali materiály, boli aj v teréne
Obnovou modranského mestského opevnenia, ktoré bolo kompletne dobudované v období renesancie, sa v Modre začali vážnejšie zaoberať v 80. rokoch.
„V roku 1982 boli zamerané všetky zachované úseky opevnenia a bola vyhotovená ich fotodokumentácia,“ povedala architektka Silvia Petrášová z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Obnovili Hornú bránu a kruhovú baštu s priľahlými úsekmi hradobného múru. Neskôr sa proces obnovy zastavil. Opätovne ho naštartovalo zrútenie múru.
Z hradieb sa zachovalo asi 73 percent z pôdorysnej stopy, teda z obvodu múru, ktorý je vidieť pri pohľade z výšky. „Na slovenské pomery je to dosť výrazne zachované,“ povedala Jana Gregorová. Pokiaľ ide o celkovú hmotu hradieb, zostalo z nich dosť málo.
Študenti spracovali a zdigitalizovali všetky dostupné materiály, ktoré boli potrebné pre projektovú prípravu. Zozbierali napríklad mapové podklady, pričom najstaršia mapa pochádza podľa Silvie Petrášovej zatiaľ z roku 1760.
„Najdôležitejšia mapa, z ktorej sme mohli vychádzať, bola z roku 1851. Ide o prvú katastrálnu mapu. Keď sme ju preložili so súčasnou, takmer dokonale sedeli.“ Budúci architekti pracovali aj v teréne. Do dokumentácie z roku 1982 zakresľovali zmeny, ktoré odvtedy nastali.
Súhlas statika
V prácach neskôr pokračoval ateliér Jany Gregorovej. V rámci toho sa uskutočnil statický prieskum. „Mestské opevnenie bolo rozdelené na úseky podľa jeho stavu. Vyplynulo z neho, že 11,5 percenta hradieb je v podstatne narušenom až havarijnom stave a vyžaduje si okamžitý zásah,“ povedala Silvia Petrášová.
Okrem toho skúmali, v akej výške sa nachádza terén zvonka a zvnútra hradieb. „Ak násyp presahuje viac ako jednu pätinu výšky zachovaného opevnenia, tlak zeminy je taký veľký, že hrozí zrútenie muriva,“ povedala vedúca projektu.
Pozornosť venovali aj objektom, ktoré sú v kontakte s múrom mestského opevnenia. „Je rozdiel, či ide o murovaný objekt, alebo o drevenú konštrukciu nejakého prístrešku. Ak ide o havarijný stav, tak sa môže stať, že aj nevhodná zástavba zabraňuje jeho deštrukcii. Nie je ju preto možné odstrániť bez toho, aby to bolo odkonzultované so statikom,“ vysvetľuje architektka. Zmapované boli aj stavby v oblasti hradieb, teda to, či boli povolené alebo nie.
Tri varianty
Koncepciu obnovy mestského opevnenia vypracovali v troch variantoch, ktoré sa odlišujú v dvoch smeroch. Varianty pracujú s odlišnou mierou odprezentovania zaniknutých brán a mierou očistenia hradieb od čiernych stavieb.
„V prvom variante akceptujeme nevhodné stavby. Avšak verejné priestory zvonka mestského opevnenia by mali byť očistené tak, aby jeho prezentácia bola maximálna. Počíta sa v ňom aj s prezentáciou zaniknutých brán, ale len v dlažbe,“ povedala vedúca architektka. Pri existujúcej Hornej bráne sa ešte neuvažuje s prezentáciou barokového mosta, ktorý v tých miestach zatiaľ len predpokladajú.
Podľa druhého variantu by mali byť hradby očistené od nelegálnych stavieb nielen zvonka, ale čiastočne aj zvnútra. „Pri zaniknutých bránach sa počíta s prezentáciou mostov, ale len v úrovni dlažby,“ povedala Jana Gregorová. V prípade Hornej brány sa uvažuje s vyznačením mosta. Najskôr ho však musí potvrdiť archeologický výskum.
Tretí variant pracuje s verziou, že múry mestského opevnenia budú v plnej miere očistené od čiernych stavieb. V prípade, že sa potvrdí existencia mostov pri bránach, počíta sa s ich maximálnou prezentáciou.
„Keby sa podarilo koncept schváliť, bolo by ideálne, keby sa stal súčasťou územnoplánovacej dokumentácie. Tak by sa stal záväzným nástrojom pre reguláciu akejkoľvek stavebnej činnosti v dotyku s hradbami,“ dodala na záver Jana Gregorová.
