Pamätné kocky osadil ich autor pred domami obetí

Kamene osadili do dlažby za účasti ich autora Guntera Demniga. Obsahujú meno, rok narodenia, dátum a miesto smrti obete holokaustu.

Dve kocky vedľa seba sú venované manželom Spitzovým.Dve kocky vedľa seba sú venované manželom Spitzovým. (Zdroj: (ŽAJA))

ČASTÁ. V dlažbe Hlavnej ulice v Častej pribudli tri netradičné kamene, takzvané Stolpersteine. Obec si nimi bude pripomínať troch Židov, ktorí žili v Častej a boli obeťami holokaustu.

Zoznam obetí predstavil na výstave

„Hoci je po Európe 45-tisíc Stolpersteine, na Slovensku ich je len niekoľko,“ hovorí iniciátor myšlienky Adam Herceg z občianskeho združenia Červenokamenské panstvo.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako dobrovoľník sa venuje záchrane a revitalizácii židovského cintorína v Častej a robí tiež výskum histórie miestnej židovskej komunity.

SkryťVypnúť reklamu

p9222506_r2167_res.jpg

Pamätná kocka, takzvaný Stolperstein.

p9222547_r564_res.jpg

Pred každým domom prečítal Adam Herceg (v okuliaroch) príbeh rodiny obetí. Žiaci zo Základnej školy Častá čítali mená ďalších obetí.

stolper2_res.jpg

Nemecký výtvarník a umelec Gunter Demnig v tichosti osádza kocky. Robí to tak vždy.

p9222616_r6796_res.jpg

FOTO: JOZEF TIHÁNYI

„Trápilo ma, že od roku 1945 si v obci nikto nedal námahu s pietnou spomienkou na zavraždených židovských obyvateľov. Tieto obete zostávali viac-menej anonymné a zabudnuté. Ich mená sa nenachádzajú ani na pamätníku padlých pred kostolom.“ Ich zoznam predstavil verejnosti po prvýkrát v roku 2011 na výstave Pamiatky stratených susedov.

Ako dobrovoľník hovorí, veľkým limitom bol nedostatok financií na väčší typ pamätníka. Rozhodol sa preto pre zdanlivo nenápadné Stolpersteine, ktoré už predtým videl v Česku či v Maďarsku.

SkryťVypnúť reklamu

Pamätné kocky osadili v pondelok (22. septembra) popoludní za účasti ich tvorcu, nemeckého výtvarníka a umelca Guntera Demniga. „Pripojili sme sa tak k medzinárodnej komemorácii obetí šoa,“ hovorí Adam Herceg.

Dlhé prípravy

Prípravy trvali viac ako rok. Museli zohnať financie, presvedčiť obec a dohodnúť sa s autorom kociek.

„Do príprav patrilo aj pramenné zdokumentovanie troch osôb, ktorým sme „kamene zmiznutých“ venovali.“ Najťažšie bolo podľa neho presvedčiť starostu a niektorých poslancov, aby s iniciatívou súhlasili. „V presadení projektu nám pomohol jeden z poslancov, ktorý presvedčil kolegov v zastupiteľstve o prospešnosti tejto iniciatívy. Obec sa tak rozhodla projekt podporiť.“

Na začiatku oslovili realizačný tím Guntera Demniga. „Dohodli sme s ním počet kameňov a termín osádzania,“ rozpráva Adam Herceg.

SkryťVypnúť reklamu

Ďalšie detaily umelcovej návštevy v Častej koordinovali s Andrejom Čiernym z občianskeho združenia Antikomplex, ktorý pripravoval plán osádzania Stolpersteine na Slovensku. „Vďaka tejto spolupráci je Častá prvým miestom v kraji, kde sú inštalované.“

Venované manželom a dievčine

Kocky sú z dlažobného kameňa s mosadzným povrchom. Po úvodnej formulke „tu žil“ obsahujú meno, rok narodenia a dátum a miesto smrti obete holokaustu. „Kameň býva pred domom, kde žil človek, ktorého nacisti určili na likvidáciu,“ hovorí dobrovoľník.

Prvé dva kamene venovali manželom Bernhardovi a Matilde Spitzovým. „O život prišli v tábore Sobibor vo veku 64 rokov. V Častej vlastnili obchod so zmiešaným tovarom.

Ako zachytávajú archívne dokumenty, pred transportom ich okradli o všetko. Nielen o cennosti, ale aj o topánky, sandále, perie, lampu, koberec či budík,“ vymenováva Adam Herceg.

Tretí kameň pripomenie Teréziu Beckovú, ktorá bola ako 20-ročná zavraždená v tábore Osvienčim. „Práve na Terku Beckovú si zo školských čias pamätala moja suseda, ktorá mi ju opísala ako tiché a dobré dievča.“

Podľa súpisu z roku 1942 žilo v Častej 26 Židov. „Ak zoberieme do úvahy aj tých, ktorí sa v Častej narodili, no v čase transportu sa nachádzali na inom mieste, môžeme povedať, že počas holokaustu bolo zavraždených 46 Časťanov židovskej viery všetkých vekových kategórií,“ hovorí dobrovoľník. Ako dodáva, najčastejšie v táboroch Osvienčim a Sobibor. Toto číslo nemusí byť podľa jeho slov konečné. Ak by sa našli ochotní darcovia, v projekte by rád pokračoval.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Pezinok

Komerčné články

  1. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy
  2. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  3. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  4. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  5. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  6. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  7. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  8. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  1. Koľko stojí dovolenka na lodi a koľko apartmán pri mori?
  2. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  3. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  4. Takto má vyzerať dostupný biznis notebook
  5. Tajomstvo najšťastnejších krajín sveta
  6. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  7. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  8. Kaufland pozýva na letnú oslavu plnú farieb: príde Tina aj Kali
  1. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože 6 862
  2. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 6 025
  3. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko 4 455
  4. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých 3 230
  5. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 2 266
  6. Hotely Falkensteiner: Letný raj na chorvátskom pobreží 2 123
  7. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 2 105
  8. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár 1 486
  1. Elena Antalová: Aj KDH môže na Slovensku vyhrať voľby
  2. Dušan Koniar: V roku 1989 mala ČSSR 3315 vlastných tankov
  3. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  4. Jozef Huljak: Quad a nový impulz pre Indo-Pacifik: Ako USA a ich spojenci čelia rastúcemu vplyvu Číny
  5. Dalibor Eštočák: Keď Fico miluje a oslavuje progresívcov
  6. Miloš Kmety: Skrachovala nám cestovka.
  7. Janka Bittó Cigániková: Zdravotníctvo má liečiť, nie financovať cirkev
  8. Juraj Droppa: Cieľ je dobrý. Ale cesta je zlá.
  1. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 24 283
  2. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala 16 779
  3. Michael Achberger: Prestaňte držať diéty! Týchto 7 návykov vám predĺžia život aj zlepšia postavu 15 877
  4. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú. 5 827
  5. Radko Mačuha: Viete na čom jazdí Šimečka? 5 768
  6. Vladimír Bojničan: Z Devína sa stáva festival kléro-fašistických príšer 4 425
  7. Otilia Horrocks: Tzv. lokálpatrioti ukázali občanom prostredník. 4 322
  8. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti! 4 063
  1. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  2. Post Bellum SK: Nicholas Winton zomrel pred desiatimi rokmi. Jeho príbeh zostáva inšpiráciou dodnes
  3. Roman Kebísek: Britka objavila hrob Adele Harms, modelky maliara Schieleho
  4. Věra Tepličková: Čím väčšia škola, tým lepšie výsledky...
  5. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú.
  6. Věra Tepličková: Šok v Martine alebo Alimachalala a 40 lúpežníkov(voľné pokračovanie Šoku v Levoči a Šoku v Bratislave)
  7. Radko Mačuha: Prezident bol v SNG podporiť kolabujúci rezort Šimkovičovej
  8. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti!
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Pezinok - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Pezinok

Marek Tkáč, primár fyziatricko-rehabilitačného oddelenia z Nemocnice AGEL v Bratislave.

Nadmerné pitie spôsobuje stratu minerálov.


Marek Ryban (vpravo) zo spoločnosti Obnova budov

Čo treba vedieť, ak sa rozhodujete, či ísť do obnovy domu?


Nepremávajú spoje, ktoré sú prioritne využívané na prepravu žiakov a študentov do škôl.


TASR
Ilustračné foto.

Vyšetrovateľom bol spracovaný podnet na jeho väzobné stíhanie, ktorému sudca vyhovel.


TASR
  1. Elena Antalová: Aj KDH môže na Slovensku vyhrať voľby
  2. Dušan Koniar: V roku 1989 mala ČSSR 3315 vlastných tankov
  3. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  4. Jozef Huljak: Quad a nový impulz pre Indo-Pacifik: Ako USA a ich spojenci čelia rastúcemu vplyvu Číny
  5. Dalibor Eštočák: Keď Fico miluje a oslavuje progresívcov
  6. Miloš Kmety: Skrachovala nám cestovka.
  7. Janka Bittó Cigániková: Zdravotníctvo má liečiť, nie financovať cirkev
  8. Juraj Droppa: Cieľ je dobrý. Ale cesta je zlá.
  1. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 24 283
  2. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala 16 779
  3. Michael Achberger: Prestaňte držať diéty! Týchto 7 návykov vám predĺžia život aj zlepšia postavu 15 877
  4. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú. 5 827
  5. Radko Mačuha: Viete na čom jazdí Šimečka? 5 768
  6. Vladimír Bojničan: Z Devína sa stáva festival kléro-fašistických príšer 4 425
  7. Otilia Horrocks: Tzv. lokálpatrioti ukázali občanom prostredník. 4 322
  8. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti! 4 063
  1. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  2. Post Bellum SK: Nicholas Winton zomrel pred desiatimi rokmi. Jeho príbeh zostáva inšpiráciou dodnes
  3. Roman Kebísek: Britka objavila hrob Adele Harms, modelky maliara Schieleho
  4. Věra Tepličková: Čím väčšia škola, tým lepšie výsledky...
  5. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú.
  6. Věra Tepličková: Šok v Martine alebo Alimachalala a 40 lúpežníkov(voľné pokračovanie Šoku v Levoči a Šoku v Bratislave)
  7. Radko Mačuha: Prezident bol v SNG podporiť kolabujúci rezort Šimkovičovej
  8. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti!

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu