Bezprostrednej a pohodovej dievčine titánová sánka na kráse a svetové tituly zo skromnosti rozhodne neubrali.
PEZINOK. Sympatická dievčina, za ktorou sa na ulici obzriete. Ak by vám niekto povedal, že je úspešnou a talentovanou kickboxerkou, držiteľkou niekoľkých medailí z medzinárodných podujatí, vysmejete ho. „Drsnú“ bojovníčku ničím nepripomína. „Oklamala“ aj mňa.
Nikto jej neverí, že je bojovníčka
Stretli sme sa na jednej „párty“ spoločného kamaráta v Starej Lehote. Na jej úspechy som reagoval slovami- neverím, nemožné, neblázni. „Každý, koho spoznám alebo poznám, mi nechce veriť, že sa venujem kickboxu. Nejde im to nejako do hlavy a ja nechápem prečo,“ pýta sa Alexandra Horáková z Pezinka.
FOTO: ARCHÍV AH
Saša, ako ju väčšina známych prezýva, má iba 26 rokov a už sa môže pochváliť juniorským zlatom z majstrovstiev Európy (ME) 2004 zo švajčiarskeho Bazileja, seniorským zlatom z majstrovstiev sveta (MS) v Chorvátsku 2012. Tretie zlato získala minulý rok na ME v Rakúsku.
Aj ona, ako mnohí bojovníci zo Slovenska, začínala s karate. Mama bola a stále je proti, otec, tréner kickboxu, ju v tom zasa podporuje. Harmonické rodinné jing- jang.
Svoje dieťa by na bojový šport neprihlásila
Už ako dieťa bola vraj veľmi dobrodružná a drzá povaha. Rodičia jej vždy vraveli, že mala byť radšej chlapcom vzhľadom na jej aktivity a záľuby. Medzi ne rozhodne nepatrili česanie a kočíkovanie plastových bábik. Aj napriek tomuto dievčenskému „hendikepu“ vyštudovala pedagogickú akadémiu, odbor učiteľka v materskej škole. V budúcnosti plánuje ako každá žena rodinu, no s úsmevom tvrdí, že vlastné deti by na bojový šport nikdy neprihlásila.
Namiesto letného dovolenkovania Saša tvrdo „maká“. Trénuje kondíciu a silu. „Veľa behám, trápim sa s činkami v posilňovni a absolvujem viaceré sústredenia. Samozrejme, nájdem si čas aj na svoju rodinu a kamarátov, keďže počas roka nemám na to veľa príležitostí,“ hovorí s tým, že momentálne je najradšej so svojimi krsniatkami, sedemročnou Michaelou a desaťmesačným Martinkom, deťmi jej dvoch starších bratov.
Tento rok jej to na letnú dovolenku asi nevyjde. Časovo. Pripravuje sa totiž na októbrové MS v Prahe. Navyše pracuje v administratíve nemenovanej spoločnosti, s dovolenkou v práci musí vzhľadom na množstvo zápasov počas roka taktizovať. Ale keď sa podarí, vždy zamieri do teplých krajín. V rámci súťaží precestovala už pol sveta. Bila sa v aj v ďalekej Kanade. „Precestovala som toho už dosť aj v rámci dovoleniek. Ale nejako ma to drží na Slovensku,“ konštatuje.
Slovenský básnik Miroslav Válek raz napísal, domov sú ruky, na ktorých smieš plakať. Sašin prípad to teda rozhodne nie je. „Asi mám prah bolesti posunutý o niečo ďalej ako iné ženy. Ale to asi každá, ktorá sa venuje kontaktnému športu,“ filozofuje. Pre ženy sú vraj oveľa nebezpečnejšie športy ako kickbox. Napríklad hádzaná. „Tam totiž nečakáš KO. V kickboxe to je možné a vnútorne je každý zápasník na to pripravený,“ vysvetľuje.
Svoje umenie predvádzala iba na súťažiach
Čo a týka zranení, najvážnejším bola zlomená čeľustná kosť, čo „v preklade“ znamená, že má titánovú platničku v sánke. Svoje umenie vraj, našťastie, ešte nikdy nemusela „vyťahovať“ na ulici či v sebaobrane. Rozbalila to zatiaľ vždy iba na súťažiach.
Prednedávnom zmenila „orientáciu“. „Kedže doteraz som sa venovala len štýlu ligh contact alebo full contact, chcelo to zmenu a už druhú sezónu budem súťažiť v štýle K1. Je to niečo úplne iné ako doteraz, nová výzva,“ dodáva. Keď vraj dosiahne dobrý výsledok aj v tomto štýle, bude „dobojované“. Potom sa chce venovať iba trénerstvu. Deťom a nováčikom.
Čo sa týka jej vzorov, nie je to Bruce Lee, ako by ste čakali. Uznáva menej známu fighterku z Bristkých ostrovov Iman Barlow. „Je mladá a veľmi talentovaná. Ide do boja hlava-nehlava a nebojí sa ničoho a nikoho. Na to, že má tuším iba 19 rokov, tak klobúk dole pred jej húževnatosťou. Je krása sledovať jej zápasy,“ uzatvára.
