PEZINOK. V minulosti predávali vinári časť svojho vína priamo vo svojich dvoroch či príbytkoch. „V spolupráci so Združením pezinských vinohradníkov a vinárov sme sa rozhodli túto tradíciu, ktorá bola po druhej svetovej vojne z ideologických dôvodov zakázaná, oživiť,“ hovorí riaditeľ Malokarpatského múzea v Pezinku Martin Hrubala. Pezinské viechy sú prvým slovenským projektom, ktorý nadväzuje na ich minulosť.
Od júla do konca októbra je každý týždeň od 15.00 do 20.00 otvorené aspoň jedno vinárstvo. Návštevníkov privíta priamo vo svojich príbytkoch spolu desať vinárov, ktorí tu ponúkajú svoje víno.
Viechy sú na priečelí domu označené tradičným symbolom, zväzkom z letorastov viniča v tvare kruhu, ozdobeného červenou a zelenou stuhou. Vstup do nich je bezplatný.
Ako sa uvádza v tlačovej správe, v susednom Rakúsku je táto tradícia vo forme tzv. Heurigen zaužívaná a vyhľadávaná dodnes.
„Tradícia viech je v Pezinku doložená do 17. storočia, ale určite je staršia. Viechy slúžili ako jeden zo spôsobov, ako predať víno. Využívalo to mesto, zemepáni i jednotliví vinohradníci - mešťania. Menší vinohradníci takto vedeli predať až štvrtinu či dokonca tretinu svojej produkcie,“ prezrádza riaditeľ.
Viechy neboli otvorené počas celého roka. Podľa riaditeľa platili určité obmedzenia, kto a kedy mohol či nemohol ponúkať víno. Rozhodovali o tom jednotlivé samosprávy.
„Koncom 19. storočia do tohto zasiahol aj štát. Začal udeľovať licencie, kto a kedy môže mať otvorenú viechu,“ hovorí riaditeľ múzea. Najčastejšie sa víno čapovalo od svätého Michala do sviatku svätého Juraja, v malých obciach od svätého Michala do Vianoc.
Medzi vychytené patrili viechy významnejších vinárov, ktorí mali dobré a lacné víno. Viechy boli navštevované najmä počas vinobrania či iných väčších sviatkov. „Šikovní vinári si tak vybavovali termíny svojich viech práve počas dní, keď bolo v meste veľa ľudí, aby bol finančný zisk väčší,“ hovorí Martin Hrubala.
