PEZINOK. Tri dni patrilo centrum Pezinka keramickému umeniu. Asi dvesto predajcov prezentovalo svoj osobitý štýl a techniku.
Ľudia si výrobky obzerali, otáčali ich v rukách a pýtali sa predajcov na to, akú techniku použili pri ich výrobe. Ponad rozloženú keramiku prebiehali živé rozhovory a ľudia neváhali prácu keramikárov pochváliť a popriať veľa šťastia.
Stánky s keramikou sa ťahali od polovice Štefánikovej ulice a stáčali sa na Radničné námestie. Vravu občas prerušil flautový tón. O chvíľu sa objavil chlapec, ktorý fúkal do dychového nástroja. Nazýva sa ocarina. Dekoratívnu keramiku strieda úžitková.
U Ota z Vlčkovej pri Zlíne sa ľudia pristavovali pri keramických lustroch, zaujímali ich aj umývadlá. „Ľudia chcú dizajnové kúsky a sú ochotní za ne zaplatiť,“ povedal sympatický Čech.
Prezradil, že 20 rokov robil úplne inú keramiku. „Trh je už prehrnčekovaný.“ Druhý rok prichádza na podobné trhy skôr s úžitkovými výrobkami.
Najviac sa mu míňali zapekacie misy na chleba. „Upečiem v nej chleba, ktorý prinesiem so sebou na ochutnávku a popri tom dávam ľuďom recepty,“ prezradil, v čom spočíva tajomstvo úspechu.
Smerom k Radničnému námestiu bolo vidieť čoraz viac detí s kartónom, na ktorom si niesli svoj hlinený výrobok. Blížili sme sa k stanu, ktorý pod sebou ukrýval tvorivé dielne. Svoju zručnosť tu objavovali nielen deti. S hlinou pracovali aj dospelí. Tých najmenších zaujímali sudy s vodou, ktoré slúžili na umývanie rúk.
Veľkým lákadlom boli točiace kruhy. Deti si obliekli zásteru pofŕkanú hlinou a pod dohľadom sa zmenili na „keramikárov“. Rodičia ich zatiaľ fotografovali či nakrúcali. „Keď budeš dávať prsty do stredu, nič nevytočíš,“ upozorňoval chlapca keramikár Ľuboš.
Opodiaľ trojica mužov Marián Liška, Miloslav Orságh a Ján Viglaš ukazovala, ako sa vyrába svadobný džbán. Najprv si to vyskúšali v menšom rozmere. „Svadobný džbán dostali novomanželia ako dar. Buď sa z neho nakladala polievka, alebo doň ukladali dary,“ vysvetlil Marián Liška.
