Na konci uplynulej sezóny ste tvrdili, že nerád odchádzate pri neúspechoch a rád by ste pokračovali v zmenách, ktoré sa zaviedli. Podarilo sa to?
- Nie všetko sa nám podarilo zmeniť, ale podstatné prvky v hre alebo myslení hráčok sa posunuli vpred. Bronzové medaily hovoria za všetko. Pre Pezinok, je to v súčasnom stave, vrchol jeho snaženia.
V čom nastali najvýraznejšie rozdiely oproti vlaňajšiemu ročníku?
- Pred sezónou u nás skončilo viacero starších hráčok. Do kádra pribudli mladé volejbalistky, ktoré chcú trénovať a rozvíjať sa. Kým minulý rok sme trénovali len poobede, v tejto sezóne sme mávali aj dvojfázové tréningy a kvalitnú posilňovňu. Priemerne sme za týždeň absolvovali deväť tréningov.
Po minulej sezóne, v ktorej ste skončili na šiestom mieste sa často spomínala roztrieštenosť v kádri. Vyberali sa nové hráčky aj po ľudskej stránke?
- Samozrejme, dával som pozor na to, aby dievčatá do tímu pasovali nielen volejbalovo, ale aj ľudsky. V ženskom kolektíve sa vždy vyskytnú určité peripetie, ale tentokrát sme ich dokázali udržať na uzde.
Posledné leto bolo doslova turbulentné. Okrem zásadného rezu v kádri sa odčlenila aj mládež. Čo si o tom myslíte?
- V takom malom meste, ako je Pezinok, to nemá hlbší význam. Rád by som sa teraz po sezóne stretol s predstaviteľmi druhého volejbalového klubu a dohodol sa na určitej forme spolupráce, ktorá bude prospešná pre obe strany.
Ako ste sa rozlúčili s vašim vtedajším asistentom Ladislavom Popelášom, ktorý figuruje v novom klube?
- S Láďom sme sa rozišli férovo a dodnes spolu komunikujeme. Nemáme spolu žiadny problém.
Ako hodnotíte základnú časť, v ktorej ste obsadili tretiu priečku?
- Začiatok bol náročný a kostrbatý. Mali sme veľa nových hráčok, ktoré si museli na seba zvyknúť. Najmä dve nové nahrávačky, ktoré prvýkrát hrali ženskú extraligu potrebovali svoj čas. Letná príprava nám na to nestačila. Videli sme však potenciál, preto sme nepovolili a zrazu sa to zmenilo.
Kedy nastal zlom?
- V domácom zápase s Kežmarkom. Prehrávali sme 0:2 na sety a pomohlo nám vtedy zranenie hosťujúcej Moniky Smák. Duel sme napokon otočili a odvtedy sme do konca sezóny prehrali len s Doprastavom a Spišskou Novou Vsou.
Práve so Spišskou Novou Vsou, ktorá napokon skončila na piatej pozícii ste tri zo štyroch súbojov prehrali. Čím si to vysvetľujete?
- Spišiačky majú silné družstvo so štyrmi cudzinkami, čo je na našu extraligu nadštandardné. V prvom domácom stretnutí sme nemali potrebnú formu a v dueloch u súpera nám chýbalo i šťastie.
V nadstavbovej časti ste proti slabším celkom dominovali. Vlani, ste naopak v hornej „štvorke“ prehrali všetky zápasy. Čo je teda výhodnejšie?
- Do posledného kola základnej časti sme mali šancu hrať v prvej štvorke, čo sa napokon nepodarilo. Počas nadstavby nám pomohli pohárové zápasy s UKF Nitra a Doprastavom, čím sme nevyšli z tempa. Súťaž sa vyrovnala a okrem duelov s COP Nitra a Komárnom, boli družstvá ako Paneurópa, Spišská Nová Ves, UKF Nitra či Kežmarok na podobnej úrovni ako my. Vždy však radšej budem hrať s hornou štvoricou, lebo práve také zápasy, nás posúvajú dopredu.
Vo štvrťfinále vaše zverenkyne narazili na nepríjemný Kežmarok. Čo rozhodlo v tejto sérii, ktorú ste vyhrali 2:0 na zápasy?
- Kľúčový bol prvý duel na súperovej palubovke. Tam sa lámala celá séria, na dvoch-troch loptách. Bol to ťažký zápas a tak, ako sme vyhrali, mohli sme aj prehrať. Doma sme postup už len potvrdili.
V semifinále vás vyradil bratislavský Doprastav, ktorý sa stal aj neskorším majstrom Slovenska. Najmä na jeho palubovke ste však slušne hrýzli..
- Vedeli sme, že za danej konštelácie len ťažko cez súpera prejdeme. Napriek tomu sme nechceli sériu vypustiť a čakať len na súboje o tretie miesto. Pomohlo nám zranenie kľúčovej hráčky súpera Abrahámovej. V Bratislave sme mohli v oboch dueloch vyhrať viac setov a možno aj zápas. Doma sme mali zviazané ruky a chýbala nám šťava.
S akými pocitmi ste nastupovali do rozhodujúcej série sezóny proti UKF Nitra?
- Proti Nitre sme si verili ešte viac, ako proti Kežmarku. Vyhrali sme s vysokoškoláčkami domácu odvetu i pohár. Opäť bol však zlomový prvý zápas, ktorý sme zvládli s trochou šťastia až v tajbrejku. Druhý duel doma bol až na jeden set z našej strany fantastický, získali sme sebavedomie, ktoré sme potvrdili aj v treťom stretnutí v Nitre.
Čo považujete za kľúčové faktory úspešného ročníka, v ktorom ste získali bronzové medaily?
- V prvom rade to bol príchod Venezuelčanky Aleoscar Blanco. Pomohla nám po športovej stránke, ale priniesla do tímu i sebavedomie a pozitívnu energiu. Dôležitá bola aj práca môjho asistenta Jakuba Hronského s nahrávačkami – Glórikovou a Patschovou. Pred sezónou bol práve tento post kritický. Napokon obe ukázali, že majú na extraligu. Zlepšovali sa a vzájomne sa ťahali.
Veľmi dôležitú rolu mala v minulých sezónach Ivana Hrdá, ktorá dokázala strhnúť hráčky svojimi emóciami. Kto ju v tomto smere nahradil?
- Zo začiatku sme s tým mali sakramentské problémy. Máme viacero studených typov, ktoré nebudú mať nikdy žilu na krku. Príchodom Juhoameričanky, prišiel iný rozmer emócií a na konci to bol na dievčatá úplne iný pohľad. Dôležitú úlohu v kabíne mala Zuzka Paveleková, ktorej predslovy k hráčkam dávali vždy zmysel.
Druhou najlepšou bodujúcou hráčkou extraligy sa stala blokárka Monika Šmitalová. Čo povedať na jej adresu?
- Monika patrila medzi najlepšie volejbalistky súťaže. Dala neuveriteľné množstvo bodov a vyriešila za nás veľa zložitých situácií. Niekedy mala možno s hráčkami menej trpezlivosti, ale cením si u nej, že drela aj počas príprav na štátnice, ktoré mala deň po zápase na Doprastave.
Ako hodnotíte kapitánku tímu - Hanu Cagáňovú?
- V strede sezóny to nebolo ideálne, ale Hana sa parádne pripravila na play-off, ktoré odohrala výborne.
V minulej sezóne ste za výkonnostný skok chválili Máriu Kostelanskú. Pokračovala v ňom naďalej?
V tomto ročníku mala viacero výpadkov, či už pre chorobu, zranenia alebo úrazy. Pokiaľ bola zdravá, bolo to v poriadku. Niektoré veci musí brať vážnejšie, profesionálnejšie. Neurobila taký progres ako vlani, stále však tvrdím, že na Pezinok je to výborná hráčka a vidím u nej potenciál.
Na smečiarske posty pribudli pred sezónou dve nové hráčky – Fábryová a Grolmusová. Ako si počínali?
- Fábryová robila nenápadnú čiernu robotu. Je to hráčka, ktorá výborne podáva, blokuje a uhrá ťažké lopty. Síce nedávala toľko bodov, ale svoje úlohy si stopercentne splnila. Ako diagonálnu hráčku som ju využíval často na prihrávke.
A čo Grolmusová?
- Adela začala hrávať v základnej zostave, neskôr sa z nej vytratila a napokon sezónu opäť dohrala v základe. Robí ešte dosť zbytočných chýb. Jej prejav je nenápadný, ale viem, prečo som ju do Pezinka bral. Potrebuje trochu času.
Ako sa darilo mladým hráčkam ako Ďurišová či Hlavová?
- Ďurišová mohla dostať možno viac šancí, ale jej čas ešte príde. Hlavová hrala zo začiatku dosť, ale nechopila sa šance tak, akoby som si predstavoval. Sama si musí v hlave usporiadať, čo vlastne chce a ako jediná hráčka miestami vyčnievala z profesionálnejšieho prístupu. Detskými vecami sa oberala o pohodu, hoci potenciál je u nej obrovský.
Nerozmýšľate, že sa budúcu sezónu prihlásite do stredoeurópskej ligy - MEVZA?
- Ešte sme nato nedozreli ani hráčsky, ani klubovo. Je to oveľa náročnejšia súťaž ako extraliga a treba byť na ňu pripravení po všetkých stránkach.
Perličky z pezinskej kabíny
Tréner Pavel Bernáth prezradil niečo viac o svojich zverenkyniach.
„NAJ ZÁPASY“
Najvydarenejší: Jednoznačne domáci zápas o tretie miesto proti UKF Nitra. Okrem jedného setu sme na palubovke dominovali a bol to výkon podľa mojich predstáv.
Najsmolnejší: Oba dueli v Spišskej Novej Vsi. Raz sme boli veľmi blízko k dobrému výsledku, druhýkrát sa nám cestou pokazil autobus a len tak tak sme stihli začiatok.
Najpamätnejší: Domáci duel v základnej časti proti Kežmarku, ktorý sme otočili z 0:2 na sety na 3:2 a odvtedy sa začala naša cesta za bronzom.
Najemotívnejší: Prvý štvrťfinálový zápas s Kežmarkom, ktorý sme vyhrali v tajbrejku. Vysoký pulz som mal ešte aj po dlhej ceste a príchode do Bratislavy.
„NAJ HRÁČKY“
Bojovníčka - Monika Šmitalová: Tá má žilu na krku takmer vždy a niekedy to až preháňa. Treba mať však v tíme aj takýto typ hráčky.
Smeč – Katarína Fábryová: Napriek útlej postave, má dynamit v ruke. Konkuruje jej Mária Kostelanská, hoci ani jedna, na to nevyzerá.
Výskok – Mária Kostelanská: Najvyšší výskok má pravdepodobne Mária Kostelanská, aj keď sme to v sezóne nemerali.
Vytrvalkyňa – Adela Grolmusová a Lenka Režná: V posilňovni si najviac vždy naloží Adela Grolmusová a akoby dvoje pľúc má vo vytrvalostných behoch Lenka Režná.
Frfloška – Katarína Fábryová: Tá snáď ofrfle každú vec. Väčšinou sa na tom len smejeme.
Manekýnka – Hana Cagáňová: Najviac času pri zrkadle strávi naša kapitánka.
Zabávač/ka - Jakub Hronský, Valéria Glóriková: O dobrú atmosféru v kabíne sa starala Valika Glóriková a smiech na palubovke zabezpečoval môj asistent Jakub Hronský.
Flegmatička – Adela Grolmusová: Adele je všetko jedno a ukradnuté. Ona nič nerieši, mohli by z neba aj traktory padať.
Kávičkárka - Zuzana Paveleková: Zuzka si stihne dať kávu vždy a za každých okolností a v tomto snáď tromfne aj mňa.
(ber)
