Tretí rok po sebe dostala komisia športu na prerozdelenie dotácií 80 tisíc eur. Nie je to pre 27 športových klubov a 17 projektov nízka suma?
- Celková požiadavka na športové dotácie bola 260-tisíc eur, čo je trikrát väčší dopyt ako je ponuka. Žiadali sme o dorovnanie na 100 000 eur. Bohužiaľ, mesto je vo fáze, keď potrebuje investovať financie do základných, materských škôl a iných vitálnych funkcií mesta.
Nedalo sa z pozície predsedu komisie urobiť viac?
- Dal som oficiálnu požiadavku na mesto a snažil som sa pre športovcov získať vyššiu dotáciu. Keď však prišli argumenty, čo ostatné je potrebné zabezpečiť, človek uzná, že sú aj dôležitejšie veci. Ak si pozrieme okolité mestá, dotácie sa znižovali. Príkladom je Senec. Môžeme byť teda radi, že sme aspoň ostali na rovnakej sume.
Nechýba Pezinku šport, ktorý by bol vlajkovou loďou mesta, akou bol v minulosti basketbal?
- Hádzanári hovoria, že sú tu roky, basketbal tu má tradíciu a futbal je najpopulárnejší. Karatisti, kickboxeri zas nosia medaily z vrcholných podujatí, džudisti vychovali olympionika. A mohol by som pokračovať ďalej... Kto teda bude tou vlajkovou loďou? Štát podporuje dva športy a tomu sa podriaďuje všetko ostatné. Nemyslím si, že je to správna cesta.
Posledné zasadnutia komisie pred rozdeľovaním dotácií bývali v minulosti búrlivé. Bolo to tak aj tentokrát?
- Ostatné rokovanie bolo v pokojnej atmosfére. Na rozdeľovaní dotácií bolo dvanásť členov z takmer tridsiatich. Najostrejšia výmena názorov prebiehala pri hokejbalistoch.
Čím si vysvetľujete takú nízku účasť?
- Keď sa pred štyrmi rokmi ustanovila komisia, bolo plno. Niektorí členovia si možno mysleli, že kto si čo uháda, bude mať. Teraz to už tak nefunguje a sú určené jasné pravidlá. Viacerí si tak asi povedali, že keď to nemôžem ovplyvniť, tak tam ani neprídem.
Športové kluby v Pezinku sú dosť roztrieštené. Nesnažili ste sa zo svojej funkcie kluby viac spojiť?
- Veľká skúška spolupatričnosti bola pred tromi rokmi pri rekonštrukcii palubovky pre VTC Pezinok. Návrh bol taký, že im z dotácií vyčleníme 20 000 eur na rekonštrukciu a nasledujúce roky to budú ostatným klubom z ich vlastných dotácií splácať. Stretlo sa to s veľkým odporom a nikto nechcel pochopiť, že o rok sa môže ocitnúť v podobnej situácii. To bol prvý signál, že to nepôjde. Tým druhým boli športové hry mesta Pezinok, ktoré takmer všetky športové kluby odignorovali.
Najbúrlivejšia diskusia bola kvôli Pezinskému hokejbalovému klubu. Prečo?
- Problém s hokejbalistami bol už vlani. Tentokrát žiadali 5000 eur na činnosť. Všetkých hráčov si zaregistrovali do jedného klubu, ale neurobili opäť formálne mestskú súťaž, ale len vnútroklubovú, aj keď ju volajú Pezinská. Je to porovnateľné, ako keby si napríklad cajlanskí futbalisti postavili desať družstiev a hrali medzi sebou turnaj. Napokon sme hokejbal preradili do projektov a schválili im 1000 eur.
Čo musia hokejbalisti urobiť do budúcnosti, aby mali právo na dotáciu na činnosť?
- Musia si reálne založiť mestskú súťaž, to znamená, aby súťažilo viacero právnych subjektov alebo nech ich zastreší hokejbalový zväz. Túto alternatívu odmietli, lebo by vraj museli platiť za každého člena 5 eur zväzu, od ktorého by aj tak nič nezískali a tvrdia, že je pre nich výhodnejšie, ak im každý člen platí 15 eur. Je to ich vnútorná vec a slobodná vôľa, ako si budú organizovať svoju športovú činnosť.
Pred dvoma rokmi ste im však dotáciu odklepli. Z akého dôvodu?
- Vtedy VZN-ko umožňovalo poskytovať dotácie aj pre rekreačných športovcov. Vo viacerých kluboch však boli registrované „mŕtve duše“, ktoré mali cielene navyšovať dotácie. Už sme to však upravili a neregistrovaní hráči sú vyškrtnutí zo žiadosti a aj preto odmietame vnútroklubovú súťaž, ktorou jednoznačne hokejbalová liga v súčasnej podobe je.
Extraligové volejbalistky, ktoré v posledných troch rokoch skončili dvakrát bronzové, dostali 603 eur na činnosť, kým nový klub ŠVK Pezinok až 2 730 eur. Nie je to zvláštne?
- Dotácie sa rozdeľujú podľa počtu členov a výkonnosti. VTC Pezinok – volejbal mal vykázaných len osemnásť členov, preto nemali nárok na vyššiu dotáciu. Peniaze im odčerpali odídené hráčky do nového klubu. Keď si tie dve sumy spočítate, je to približne rovnako ako dostávali v minulosti.
Pred rokom sa odčlenila volejbalová mládež, v minulosti to urobil futbalový PŠC Pezinok. Čo si o tom myslíte?
- Trieštiť členskú základňu nie je šťastné riešenie. Nechcem vstupovať do interných záležitostí klubu, ale keď sa človek na to pozrie z vonku, nedáva to zmysel. Neprospieva to deťom, ktoré potrebujú byť v styku so svojimi vzormi a ani seniorským hráčom, ktorí hrajú aj pre deti. Možno za tým hľadať všeličo, od osobných ambícií trénerov, až po zásahy rodičov v prípade mládeže či iné organizačno-ekonomické aspekty.
Akým spôsobom ste rozdeľovali finančné prostriedky na projekty?
- Snažili sme požadované sumy stlačiť pod 1000 eur a poskytnúť túto dotáciu najmä na ceny pre účastníkov. Výnimkou bol AŠK Pezinok, ktorý dostal 1700 eur na údržbu bežeckého areálu na Babe, ktorý používa aj široká verejnosť, 1200 eur sme odsúhlasili tradičnému tanečnému podujatiu Pezinský strapec a 1000 eur dostali aj hokejbalisti.
V rezerve primátora bolo v uplynulom roku 4000 eur. Kam išli tieto peniaze?
- Túto sumu poskytuje primátor na akútne jednorazové veci, ktoré sa vyskytnú počas roka. Z tejto sumy sa platili rôzne ceny pre športovcov, opravy športových zariadení, ale tiež prenájom haly. Nárok na túto sumu majú prakticky všetci, treba len o ňu písomne požiadať a samozrejme ju aj vyúčtovať.
Ako hodnotíte štvorročné pôsobenie komisie, ktoré sa v aktuálnom volebnom roku končí?
- Zo začiatku bola komisia búrlivá, ale po úprave VZN-ka a rôznych debatách sme napokon skončili v relatívne pokojnej atmosfére. Ku koncu sa našlo zhruba šesť až desať ľudí, ktorí boli ochotní kedykoľvek pracovať a vytvorilo sa tak zdravé jadro. Aj touto cestou by som všetkým členom súčasnej Komisie športu poďakoval za odvedenú štvorročnú prácu.
Nebolo by do budúcnosti vhodnejšie postaviť komisiu na menšom počte členov?
- Bol by to krok späť. V súčasnosti je členom komisie zástupca každého športu v Pezinku. Každý má šancu prísť a keď nepríde, je to jeho vlastná vôľa. Ak by tu bolo desať ľudí, mohol by nastať dojem netransparentnosti, preto by bolo vhodné, aby bola komisia naďalej otvorená pre všetky športové kluby.
