Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Andrej Balco: Milujem pocit, keď som v tranze a viem, že robím niečo výnimočné

Pezinský fotograf Andrej Balco vystavuje v Mestskom múzeu v Pezinku svoje príbehy z brazílskych domácností.

Andrej Balco.Andrej Balco. (Zdroj: (BER))

Pezinský fotograf Andrej Balco vystavuje v Mestskom múzeu v Pezinku svoje príbehy z brazílskych domácností, konfrontujúce dve prostredia, dva svety – svet sluhov a pánov. Výstava trvá do konca januára.

Kedy u vás prepukla záľuba vo fotografovaní?

- Mal som deväť rokov, keď som s otcom objavil v pivnici starý zväčšovák. Ten prístroj sa mi vždy páčil, a tak ho raz otec vytiahol. V momente, keď som uvidel celý proces vzniku fotografie na vlastné oči, neskutočne ma to nadchlo.

Aké boli vaše fotografické začiatky?

- Najprv som zachytával spolužiakov, kamarátov a fotky som vyvolával na nočnom stolíku v detskej izbe. Po príchode na pezinské gymnázium som s fotením na chvíľu prestal, ale ku koncu strednej školy som sa k fotke vrátil a pokračujem dodnes.

andrejbalco_jehofotografia1_ber_r1687_res.jpg

andrejbalco_jehofotografia3_ber_r1598_res.jpg

Súbor fotografií s názvom Domésticas vznikol počas pobytu v Brazílii.

andrejbalco_jehofotografia2_ber_r641_res.jpg

Z cyklu fotografií Sídliská. FOTO: ARCHÍV ANDREJA BALCA

Čo bola najväčšia inšpirácia, pre ktorú ste sa stali fotografom?

- Nebola to žiadna konkrétna vec, fotenie ma jednoducho bavilo. Jednou z motivácií mohlo byť to, že aj otec v mladosti fotil a keď zistil, že ma to zaujíma, ukázal mi všetko, od založenia filmu do foťáku cez vyvolanie, až po konečné nazväčšovanie finálnej fotografie. Chcel som to všetko vedieť urobiť sám. Ku koncu strednej školy som takmer všetok voľný čas trávil vo svojej čiernej komore, ktorú som si urobil z našej bytovkovej klubovne. Vtedy som si prvýkrát uvedomil, že fotografia bude mojou životnou cestou.

Pamätáte si na váš prvý aparát?

- Najprv to bol starý nemecký fotoaparát Agfa, ostrilo sa „odhadometriou“ . Neskôr mi mama priniesla zo služobnej cesty ruský Lubitel. Bol to dosť nepodarený aparát, ale mám ho dodnes a stále funguje.

Čo je vašou najobľúbenejšou témou?

- Mojou srdcovkou je dokumentárna fotografia a portrét. Vždy ma zaujímal človek a živá fotografia. Posledné roky sa dosť intenzívne venujem aj divadelnej fotografii, ktorá je systémom práce a spôsobom vnímania situácií blízka tej dokumentárnej.

Ako by ste charakterizovali street fotografiu, ktorej sa často venujete?

- Vraví sa, že je to kráľovská disciplína v oblasti fotografie. Nedá sa dopredu naplánovať, čo sa udeje. Fotograf musí byť otvorený, sústredený a pripravený improvizovať. Výborná street fotografia je do značnej miery dielom intuície a šťastnej náhody, ktorá praje iba pripraveným. Vždy sa snažím splynúť s prostredím, v ktorom sa nachádzam a život okolo mňa vnímam s určitým odstupom, akoby som sledoval film.

Najskôr ste zaznamenávali bežný život na Slovensku v cykle Sídliská. Neskôr ste sa zaoberali témou Nedeľné želania. O čo v nej išlo?

- Zobrazoval som ilegálnu prácu ukrajinských robotníkov vo východnej Európe. Robotníkov som fotil len v nedeľu, lebo iné dni boli v práci. Ich denný režim bol jednotvárny. Ťažká práca, šesť dní v týždni, dvanásť hodín denne. Každému som položil osem otázok, na ktoré mi písomne odpovedali. Tému som spracoval formou portrétov, ktorých súčasťou boli aj dané rukopisy. V čase ich pôsobenia na Slovensku som ich fotografie publikoval výhradne s rozpixelovanými tvárami.

Na tento projekt ste nadviazali v roku 2007, keď ste sa na dva mesiace dostali do brazílskeho Ria de Janeiro. Ako k tomu došlo?

- Bol to nadnárodný projekt Sunderlandskej univerzity nazvaný „Changing Faces“, v ktorom išlo o cirkuláciu fotografov medzi zúčastnenými krajinami. Partnerskou organizáciou projektu na Slovensku bol Dom fotografie na čele s kurátorkou Luciou Benickou, ktorej úlohou bolo zozbierať projekty slovenských žiadateľov o grant a poslať ich do Brazílie. Dvanásť projektov postúpilo do finále v Riu de Janeiro, kde päťčlenná kurátorská komisia vybrala môj návrh projektu ako víťazný a na jar v roku 2007 som bol pozvaný zrealizovať môj projekt „Household work in Brazil“ z ktorého vo finále vznikol súbor Domésticas.

Na základe čoho ste si vyberali tému, ktorej ste sa v Brazílii venovali?

- Po skúmaní brazílskych reálií a po mnohých rozhovoroch som zistil, že podobnou skupinou ako boli ukrajinskí robotníci, o ktorej sa málo vie, ale ktorá sa výraznou mierou podieľa na chode krajiny, sú sluhovia. Pripravil som teda projekt s pracovným názvom „Domáce práce v Brazílii“.

S akými pocitmi ste išli do Brazílie?

- Z naštudovaných vecí som očakával obrovské rozdiely v spoločenskej stratifikácii. Predpokladal som, že spoločenská špička bude početnejšia a že tam bude napätie medzi pánmi a sluhami, ale nebolo to tak.

Čo vás najviac prekvapilo?

- Nečakal som takú silnú strednú vrstvu. Myslel som, že využívanie služobníctva je bežné len vo vyššej spoločenskej triede. Prekvapilo ma, že takmer každý, koho som stretol, má minimálne jedného človeka, ktorý sa mu stará aspoň raz týždenne o domácnosť. Dokonca aj sluha mal svojho sluhu, ktorý sa mu staral o chod domácnosti, kým on slúžil u bohatej rodiny na druhej strane ulice.

Ako fungovali vzťahy medzi pánmi a sluhami?

- Boli priateľské, vzájomne sa rešpektujú a vážia si jeden druhého. Dokonca sa v mnohých prípadoch stali sluhovia domácimi radcami, priateľmi a takmer plnohodnotnými členmi rodiny.

Akým spôsobom ste realizovali svoj projekt?

- Mojím fotografickým zámerom bolo ukázať čo najrealistickejšie podobu a črty tváre pána a sluhu a pridať k nim ich spoločný priestor a vytvoriť tak triptych. Prvé dva týždne v Riu som však neurobil ani jeden záber. Zháňal som najmä kontakty, ktoré mi dopomohli dostať sa priamo k ľuďom do domácností. Po jednom rozhovore v brazílskom týždenníku sa mi ľudia sami začali ozývať.

Aký obraz ste chceli zachytiť v brazílskych domácnostiach?

- Ľudia si vyberali pózy v domácom alebo pracovnom prostredí. Boli to aranžované veci, ale zároveň aj hra medzi mnou a objektom. Snažil som sa zachytiť prvky náhody. Používal som klasický prístup s využitím umelého svetla, aby som podporil celkovú atmosféru a zvýraznil dôležité prvky obrazu, ako sú oblečenie osôb a dekorácie prostredia.

Fotili ste viacero bohatých a významných ľudí. Ako sa správali?

- Boli úplne prirodzení. Veľmi na mňa zapôsobila ich ústretovosť a aj spôsob, ako sa správali ku svojim slúžobníkom. Ani raz som nezaznamenal prejav hrubosti alebo povýšeneckosti, a to som navštívil vyše päťdesiat rodín. Vplyvní ľudia nemajú potrebu demonštrovať svoje bohatstvo. Mám pocit, že v prostredí, kde favely tesne susedia s bohatými vilami, je trošku nutnosť ostať slušným človekom aj napriek bohatstvu.

Na druhej strane, ste sa dostali do najväčšej favely v južnej Amerike – do Rocinhy. Aké to tam je?

- Je zložité sa tam dostať, vybavoval som si to asi mesiac. Gangy tam bojujú s políciou a je to tam dosť napäté. Vo vnútri favely sú však prísne pravidlá. Akýkoľvek prehrešok je tam tvrdo trestaný, takže kriminalita vo vnútri favely medzi členmi spoločenstva takmer neexistuje.

Rozmýšľali ste aj nad nejakým projektom v Pezinku?

- V minulosti som mal podobné chúťky, ale zatiaľ som sa k tomu neodhodlal. Stále však koketujem s myšlienkou, že by som rád zachytil spoločenskú realitu v tomto regióne.

Podarilo sa vám už vytvoriť dokonalú fotku, alebo stále na ňu čakáte?

- Človek vždy čaká, že sa mu podarí urobiť niečo lepšie. Stalo sa mi párkrát, že už počas stlačenia spúšťe som vedel, že som urobil výbornú fotografiu a len som sa modlil, aby sa niečo nepokazilo počas vyvolávania. To sú najlepšie pocity, keď sa človek dostane do tranzu a cíti, že robí niečo výnimočné.

Ako by ste sa charakterizovali?

- To, čo ma vystihuje, je hľadanie. Baví ma posúvať sa v tom, čo som robil, nezotrvávať len v osvedčených postupoch, skúšam si hľadať nové cesty.

VIZITKA

ANDREJ BALCO (1973) je rodený Pezinčan. Má ženu Silviu a dve deti – osemročnú Adelku a trojročného Andrejka. Základnú školu navštevoval na Holubyho a Fándlyho v Pezinku, neskôr študoval na Gymnáziu v Pezinku. Počas štúdia sociálnej práce na Trnavskej univerzite absolvoval ľudové konzervatórium fotografie v Ostrave a napokon vyštudoval Inštitút tvorivej fotografie pri Slezskej univerzite v Opave. V roku 2004 vyhral ročné štipendium reklamnej agentúry Vaculík Advertising na realizáciu dokumentárneho projektu Sídliská. V roku 2006 vyhral štipendium Sunderlandskej univerzity Meniace sa tváre na realizáciu projektu Domésticas v brazílskom Riu de Janeiro. V roku 2007 získal v rámci súťaže Czech Press Photo prvú cenu v kategórii portrét. Svoje fotografie vystavoval v Česku, Rakúsku, Maďarsku, Taliansku, Japonsku, Veľkej Británii, Poľsku vo Fínsku.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  2. Magazín SME Ženy už v predaji
  3. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  4. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  5. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  6. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  7. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 035
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 24 278
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 18 812
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 219
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 16 882
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 14 104
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 339
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 350
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 304
  10. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 11 175
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Pezinok - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Pezinok

MHD v hlavnom meste i prímestské autobusy budú jazdiť ako počas prázdnin

Vzhľadom na zníženú mobilitu cestujúcich, súvisiacu s aktuálnou epidemiologickou situáciou, platí zmenený grafikon v prípade MHD od štvrtka, prímestské autobusy začnú jazdiť v prázdninovom režime od piatka (30. 10.).

J.Naď vyzval pendlerov, aby sa netestovali v prvej obci za hranicami

Minister verí, že aj pendleri pochopia, že nemajú ísť do prvej dediny za hranicou, kde sa potom vytvoria dlhé rady.

Ilustračné foto.

FOTO+ VIDEO: Pätnásťročné dievča predali na sobáš

Vyšetrovateľ Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii obvinil štyroch Slovákov zo zločinu obchodovania s ľuďmi.

Na Slovensku pribudlo v stredu 2785 nakazených zo 14.355 testovaných

Z Trnavského kraja hlásia 319 prípadov, z Bratislavského 220.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Situácia na Liptove sa zhoršuje, oba okresy zaznamenali rekord v počte pozitívne testovaných

Za jediný deň pribudlo na Liptove 254 ľudí, ktorým potvrdili nákazu koronavírusom.

Primátor Hattas: Situácia je v Nitre veľmi kritická, chýbajú lekári

V pätnástich dedinách budú testovať len jeden deň.

Už ste čítali?