Autorka škriatka: Naše pesničky si spievajú aj rodičia

Bližšie nám o ňom povedala jeho autorka Martina Jelenová.

Ako vznikol nápad vytvoriť škriatka Fíha tralala?

Divadlo na kolesách funguje takmer desať rokov a počas jeho existencie sme robili rôzne projekty pre deti. Nápad vznikol pred necelými dvoma rokmi, kedy som sa začala viac zaujímať o filmové rozprávky pre deti. Zaskočila ma veľká diera v tejto oblasti, tak som sa rozhodla, že využijem dlhoročné skúsenosti. Oslovila som ľudí, s ktorými som v minulosti spolupracovala a vznikla Fíha tralala.

Kto vás najviac inšpiroval pri vzniku projektu?

Keďže mám trojročnú dcéru, bola to v prvom rade ona. Celkovo ma však pri tvorbe inšpiruje všetko vôkol nás. Chodím po svete s otvorenými očami a snažím sa to, čo vidím preložiť do detskej reči.

Ako vznikol názov Fíha tralala?

Pri prechádzke ma niečo zaujalo a povedala som - fíha. A práve to je slovíčko, ktoré deti často používajú, je jednoduché, otvára mnohé možnosti, lebo deti sa často čudujú a radi objavujú. Tralala z toho dôvodu, lebo sa snažím osloviť deti cez pesničky a tanec.

Prečo ste sa rozhodli, že sa preoblečiete za škriatka?

Nechcela som byť princezná ani víla. Škriatok mi prišiel ako milá a záhadná postava, ktorá by mohla v knihe bývať. Škriatok je niečo univerzálne pre chlapcov i dievčatá.

Na prvý pohľad deti zaujme pestrofarebný kostým. Ako vznikol?

Vytvorila mi ho módna návrhárka Jana Kuzmová, parochňu s dredmi som si vytvorila sama. Chcela som kostým žiarivý, farebný, aby vychádzal z knižnej a divadelnej tmy.

Čo je hlavnou úlohou rozprávkového škriatka?

Má sprevádzať deti detstvom, učiť ich spoznávať svet, zaujať ich prostredníctvom knihy, ale i divadla. Nechcem sa vydávať za škriatka, ktorý učí a moralizuje, ale skôr zabáva a hravou formou viesť deti k pohybu a vzdelávaniu.

Čakali ste, že tak rýchlo oslovíte detského diváka?

Hovorili sme si, že o päť rokov sa snáď ľudia o nás dozvedia. Nečakali sme, že budeme mať behom polroka vypredané sály po celom Slovensku. Z toho sme prekvapení dodnes. Tešíme sa však z toho, aj keď je to náročné.

Od mája minulého roku ste odohrali vyše 250 repríz. Ako sa dobíjate energiou?

Posledný rok by bol dosť na koňa, nielen na škriatka (smiech). Za mesiac niekedy odohráme aj tridsať predstavení, k tomu treba pripočítať aj šesťhodinové cestovanie na východ Slovenska a tiež mám aj vlastnú rodinu. Keď však vyjdem na pódium a vidím vďačné deti, je to pre mňa dojímavé a po vystúpení sa mi nechce ani odísť. Deti sú radi, že sa ma môžu dotknúť, ale rovnako to funguje aj u mňa a práve to ma dobíja neskutočnou silou.

Kto všetko spolupracuje projekte?

Projekt je rozdelený na audiovizuálnu a divadelnú časť. V divadelnej hrám prakticky sama a až teraz som spravila prvé vystúpenia, kde mám aj hostí. Väčšinu textov si píšem sama a zhudobňuje mi ich Miroslav Šibík. Zopár autorských textov aj s hudbou zložil Miroslav Šmilňák. Bábky a kostýmy do druhého DVD-čka nám robila Veronika „Lesana“ Renčková. Neoddeliteľnou súčasťou je kameraman Jakub Šteinecker, ktorý ma geniálny pohľad na svet cez kameru a bez neho si neviem tento projekt predstaviť.

Zo začiatku ste hrávali najmä v materských školách, ale v súčasnosti ste už viac v divadlách. Prečo?

Najprv sme chceli zistiť ako budú deti reagovať a či sa im to zapáči. Keď sme získali dostatočnú divácku základňu, presťahovali sme sa do divadla, aby deti videli predstavenie s celou výpravou ako vyzerá v skutočnosti. Viem, že niektorí sú sklamaní, že už neprijímame ponuky na vystúpenia do škôlok, ale našim cieľom je aj naučiť chodiť deti do divadla a nie, že im to prídeme zahrať pomaly až do „obývačky“. Keď cestujem po Slovensku, vidím v akom hroznom stave sú mnohé naše kultúrne domy. Je dôležité, aby ich ľudia navštevovali a oživovali. Inak sa môže stať, že o pár rokov sa zobudíme a zo všetkých budú „čínske“ obchody. Bola by to veľká škoda.

Akú vekovú skupinu sa snažíte osloviť?

Od dvoch do siedmych rokov, ale viem, že nás pozerajú staršie a dokonca aj mladšie ročníky. V priebehu novembra vyjde knižka Fíha ABECEDA pre predškolákov a prváčikov, kde na každé písmeno v abecede bude vymyslená básnička. Do budúcnosti pripravujeme aj ďalšie prekvapenia.

Z vlastnej skúsenosti viem, že si deti púšťajú Fíha tralala aj päťkrát denne.

Deti majú radi opakovania, ale ľutujem niekedy rodičov, že ma musia toľko počúvať (smiech). Tí mi potom píšu správy, že sa v noci zobúdzajú nato, že si spievajú naše pesničky.

Ako prebieha samotné vystúpenie?

Do divadla chodíme dve hodiny pred predstavením, aby sme pripravili kulisy, ozvučili predstavenie. Nasleduje moja príprava, keď sa rozcvičujem a rozspievavam. Ešte väčšia drina je to celé odspievať a odtancovať. Predstavenie trvá päťdesiat minút, kedy nemám ani chvíľku na výdych a udržať pozornosť detí je náročné. Často sa ich snažím interaktívne zapájať a vždy sa poteším, keď pekne spolupracujú.

Snažíte sa program predstavení meniť?

Mám základnú variáciu, do ktorej dopĺňam pesničky z nového CD-čka. Deti však nemajú radi nové veci, radšej majú istotu a stereotyp. Mám fanúšikov, ktorí už prišli desaťkrát na moje vystúpenie. Stane sa, že keď niečo zmením, vyčítajú mi to (smiech).

Prednedávnom vyšlo druhé CD a DVD Fíha tralala, farebný svet. Kedy ich budete krstiť?

Do života ich uvedieme 10. novembra o 16.00 v Dome kultúry Pezinok, v rámci cyklu Ahoj rozprávka. Premietneme rozprávku na kinoplátne a deti tam môžu osobne uvidieť tvorcov. Krstnými rodičmi budú deti a budeme ich krstiť detským smiechom.

Je ľahšie v dnešnom svete osloviť divadlom a piesňami detského diváka?

Podľa mňa je to náročnejšie. Dieťa dokáže byť kritické a oslovíte ho vtedy, ak ste mu naozaj sympatický. Mňa skôr mrzí, že ľudia si skôr vyberajú komerciu. Slováci potrebujú niečo poznať z „telky“, aby ich to vytiahlo aj do divadla. Desať rokov som odvádzala svoju prácu najlepšie ako som vedela a nemyslím si, že ako Fíha som o niečo lepšia, ako keď v minulosti stvárňovala iné, neznáme postavičky v našom divadle.

Ako vníma dcéra, že má doma Fíhu tralala?

Keďže nebola iná možnosť, chodievala s nami po vystúpeniach a nedalo sa to pred ňou skryť. Berie to tak, že Fíha je mama, ale mama pracuje. Chvalabohu sa u nás tieto rozprávky doma nepúšťajú, lebo neviem si predstaviť, že prídem z javiska a ešte by som sa nato pozerala aj doma (smiech).

Spoznávajú vás ľudia na ulici?

V poslednej dobe sa viac dospelých začalo na mňa usmievať a stane sa, že sa mi aj prihovoria. Deti si to našťastie nespoja, čo som rada.

Ako zatiaľ hodnotíte celý projekt Fíha tralala?

Do projektu som vhupla rovnými nohami a nebolo to zo začiatku jednoduché. Snažila som sa tu zúročiť svoje predchádzajúce skúsenosti. Najťažšie je pre umelca, keď má veľa nápadov a nemôže ich kvôli financiám zrealizovať. Aktuálne sme všetky prostriedky získané z predaja prvého CD a DVD ako aj z vystúpení vložili do dvojky, takže je to začarovaný kruh, ale aspoň, máme dobrý pocit, že niečo vzniklo. Mňa osobne stvárňovanie Fíhy a celá tvorba okolo toho škriatka napĺňa veľkým šťastím.