MODRA. Čoraz obľúbenejšie pátranie po svojich predkoch zavedie ľudí od rodinných albumov a listín do štátnych archívov, ktoré uchovávajú aj matričné záznamy. Raz do roka môžu do niektorých pobočiek štátnych archívov zavítať počas dňa otvorených dverí.
Na archív sa obracia aj zahraničie
V minulosti pozývala ľudí aj modranská pobočka Štátneho archívu v Bratislave, pod ktorú spadajú okresy Senec, Pezinok a Malacky. Ako prezrádza jej riaditeľ Juraj Turcsány, už niekoľko rokov deň otvorených dverí nerobia. Dôvodom bol malý záujem, ako aj formálnosť v podobe povinných návštev školských tried.
Údaje si ľudia vyhľadávajú v študovni.
Knižné zväzky vážia niekoľko kíl.
Do skladu so spismi nemá verejnosť prístup. FOTO: AUTORKA
„Určitú negatívnu úlohu zohráva skutočnosť, že archív sa nachádza mimo mesta. Podľa vyjadrení návštevníkov „sme ďaleko, v poli“. Modranský archív sídli v priemyselnej zóne na konci Modry smerom na Šenkvice.
Ľudí, ktorí sa rozhodnú sledovať svoju rodinnú históriu, pribúda. Dokazujú do aj počty genealogických žiadostí, ktorými sa pracovníci v archívoch zaoberajú. Väčší záujem potvrdzuje aj riaditeľ modranskej pobočky. V minulom roku dostali 97 žiadostí, v tomto roku sa ich v priebehu deviatich mesiacov nazbieralo 77.
„Časť z nich však súvisí aj so správnym konaním, ako sú súdne konania, notárske úkony, reštitúcie,“ dodáva.
Najväčší počet žiadostí dostávajú podľa jeho slov z malackého a pezinského okresu. Výnimkou nie sú ani žiadosti zo zahraničia. V minulom roku tvorili asi tri percentá z celkového počtu, v tomto roku okolo osem percent.
Do archívu prichádzajú ľudia aj osobne. Vlani sem zavítalo 21 ľudí, v tomto roku mali zatiaľ 26 návštev.
Štúdium starších matrík komplikuje jazyk
„Ľudia sa zaujímajú najmä o dátumy narodení, sobášov a úmrtí, prípadne o údaje o zamestnaní či postavení, ak sa takéto informácie nachádzajú v matričných záznamoch. Pozerajú len matriky, iné súvisiace písomnosti nie,“ hovorí Juraj Turcsány.
Ako ďaleko sa môžu vo svojom pátraní dostať? Podľa riaditeľa modranského archívu to súvisí so zachovaním matrík.
„Menšie obce ich majú zväčša od prvej polovice 18. storočia, väčšie obce a mestá aj od druhej polovice 17. storočia.“ Ako hovorí, vlastnými silami sú však „amatéri“ schopní zvládnuť len 19. storočie. „Štúdium starších matrík je náročnejšie kvôli jazyku a písmu.“
Či niekto narazil počas svojho pátrania na významného predka, riaditeľ nevie. „Bádanie si robia žiadatelia sami a v súčasnosti sú všetky cirkevné matriky (do roku 1895) bezplatne prístupné na internete.“
Skôr ako sa ľudia vydajú hľadať informácie do štátneho archívu, mali by si podľa Juraja Turcsányho zistiť a skompletizovať dostupné mená a údaje v rodine, prípadne zo štátnych matrík, ktoré sú uložené na matričných úradoch (od roku 1907).
Ako podotýka, úradné kompletné genealogické rešerše robí len Štátny archív v Bratislave. „V našom archíve máme len druhopisy cirkevných matrík z rokov 1828-1895 z obcí bývalého okresu Bratislava-vidiek a štátne matriky z rokov 1895-1906 z obcí a miest okresov Senec, Pezinok a Malacky.“
