Pri minulotýždňových potulkách malokarpatskými vinohradmi som mal zmiešané pocity. Na niektorých svahoch pyšne rástli novovysadené vinohrady a hneď vedľa, s pokorným smútkom umieral vinohrad, ktorý mal byť v súčasnosti v najlepšej kondícii a prinášať bohatú úrodu.
Rozhodol som sa zistiť aký je skutočný stav vinohradov v oblasti Svätého Jura, Grinavy, Pezinka a Vinosadov. Žiaľ, moje zistenia nie sú príliš optimistické, no i napriek tomu som našiel niekoľko krásnych príkladov vinohradníkov, ktorí sa rozhodli nevzdať sa a napriek absencii akejkoľvek pomoci zo strany štátu, nové vinohrady vysádzajú .
Pre lepšiu orientáciu čitateľa sa však musím nakrátko vrátiť do minulosti. V roku 1989 sa na Slovensku obrábalo približne 35 000 hektárov vinohradov, dnes je podľa Štatistického úradu obrábaných 7 739 ha, no podľa odhadu odborníkov je v skutočnosti obrábaných len niečo viac ako 5 000 ha vinohradov.
Poďme sa však pozrieť, ako to vyzerá u nás v Pezinku a okolí.
Opustené vinohrady vo Svätom Jure, tzv. pustáky.
Svätý Jur
Podľa slov vinohradníka a vinára Miloša Grančiča sa vo Svätom Jure obrába len 70 hektárov vinohradov. Ďalších 150 hektárov vinohradov sa ľudská ruka nedotkla už mnoho rokov a stali sa domovom divej zveri, ktorá pustoší najmä obrábané vinice. Zver, najmä danielia, spása nové letorasty. Ak sa na poškodených koreňoch predsa len nejaké to hrozno urodí, opäť sa stáva potravou pre zver.
Za opustenými vinohradmi, tzv. pustákmi, je nutné vidieť niekoľko dôvodov, a to nezistení vlastníci pozemkov, ďalej vlastníci čakajúci na to, aby ich vinohrady boli zmenené na stavebné pozemky. Pri divej zveri je zas problém, že pozemkové úrady spadajú do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, no metodicky ich riadi Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, čo spôsobuje kompetenčné problémy a zároveň sťažuje komunikáciu s príslušnými poľovníckymi združeniami. Dnes sa nachádza na nepoľovných plochách viac danielej a diviačej zveri ako v lese.
Grinava
Vinohradnícko - vinárske družstvo podielnikov KARPATY v Grinave v deväťdesiatych rokoch obrábalo 295 hektárov vinohradov. Dnes, podľa slov jeho agronóma Lukáša Krasňanského, družstvo obhospodaruje 162 hektárov vinohradov. V minulom roku sa vzdali obrábania 30 hektárov vinohradov, a to práve pre problémy so zverou. V roku 2021 na uvedenej výmere neobrali ani jeden kilogram hrozna. Ide pritom o jeden z najlepších vinohradov, ktorý je vysadený v kamenistej pôde na úpätí Malých Karpát. Ak sa situácia so zverou rapídne nezlepší, vedenie družstva zvažuje, že prestane obrábať ďalších približne 50 hektárov, ktoré sa nachádzajú pod lesom.
Zverou ohryzené vinohrady v Grinave.
Pezinok a Vinosady
Obdobná situácia s opustenými vinohradmi a problémy so zverou sú aj v Pezinku a vo Vinosadoch. Z celkovej výmery vinohradov v oboch katastrálnych územiach sa dnes obrába len necelých 45 %.
Kedysi vinohrady v Pezinku – cajlanské Záhumenice.Čo teda spraviť, ako brániť výsledky driny vinohradníkov a zmeniť situáciu?
Prvoradá bude zmena legislatívy, ktorá umožní obrábať pôdu nezistených vlastníkov, a tým podporí obrábanie tzv. pustákov, čo z časti vyrieši aj problém so zverou, lebo tá sa zdržuje práve v neobrábaných vinohradoch.
Ďalej je nesmierne dôležité nájsť riešenie spolupráce medzi vinohradníkmi a poľovnými združeniami. Tu má nenahraditeľné postavenie Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré zastrešuje činnosť ako poľovníkov, tak aj vinohradníkov.
Čas sa nám však kráti, ak sa v blízkej dobe neprijmú adekvátne opatrenia, môžu sa na vinohrady stať minulosťou. Myslím, že nikto, kto dočítal tento článok až sem, si to neželá!
Podľa posledných správ sa vedenie Ministerstva rozhodlo urýchlene riešiť problémy s divou zverou, a tak nám neostáva iné, len veriť a držať palce, aby nastali systémové zmeny, ktoré naše vinohrady tak veľmi potrebujú.
Prechádzky po obrobených vinohradoch človeka vždy napĺňajú vnútorným pokojom, a tak som sa v druhej časti článku rozhodol opísať prácu a snahu vinohradníkov, ktorí napriek mizivej podpore zo strany štátu a problémom so zverou, nové vinohrady vysádzajú. Všetkých spomenúť nemôžem, no každému, kto vinohrady vysádza vyslovujem obrovský obdiv a poďakovanie.
Výsadba nových vinohradov Pezinok a Vinosady
Veľmi intenzívne a s veľkou odhodlanosťou vysádzajú svoje vinohrady otec Milan a syn Michal Pavelkovci. Za posledné dva roky vysadili približne 4 hektáre, a to najmä odrodu Rizling rýnsky. Vysádzali na honoch Dolné Vinperegy, Šajba, Narpochy, Bajzle a Holopereg. Pre potešenie pár fotiek.
Výsadba Holopereg.
Výsadba Dolné Vinperegy.Veľmi odvážnym počinom je výsadba na jednej z terás Nitrperegu v tesnej blízkosti lesa, ktorú zrealizoval Ivan Pullman (civilné zamestnanie IT konzultant). Na ploche 0,3 hektára vysadil 1444 štepov odrody Silvánske zelené a na výsadbu má pripravených ďalších 0,23 hektára. Predtým však musel z celej terasy vlastnoručne odstrániť šípkové kry a nálety. Ochranu mladého viniča zabezpečil sieťami.
Výsadba terasy na Nitrperegu.
Zahanbiť sa však nenechal ani rodák zo Žiliny Juraj Pavelčík. Juraj je riaditeľom v reklamnej agentúre a už dlhé roky žije v Pezinku. V lokalite Turie brehy, hon Kamenice vysadil v roku 2021 na výmere 0,4 hektára 700 koreňov Rizlingu vlašského a 700 koreňov Tramínu červeného. Nádherne obrobený vinohrad a kus poctivo odvedenej práce.
Turie brehy, hon Kamenica.
Posledným mojim príkladom neutíchajúcej snahy obnovovať vinohrady je Martin Pomfy. V priebehu posledných dvoch rokov vysadil na honoch Letné, Štuchvár, Blatnace Grefty celkovú výmeru 4,3 hektára nových vinohradov. Vrátil sa ku koreňom svojich dedov a vysádzal najmä Müller Thurgau, Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Rulandské biele a modré.
Výsadba Blatnace Grefty.Páni, ešte raz Vám všetkým skladám hold, máte môj obrovský obdiv. Tým, ktorých som nespomenul, však držím palce.
Čo dodať na záver? Snáď len toľko, že ak budú medzi vinohradníkmi ďalší, ktorí sa nevzdajú a budú vinohrady vysádzať, je predpoklad, že i naše pravnúčatá sa raz budú môcť potešiť prechádzkou po našich Malokarpatských vinohradoch.
JUDr. Roman MácsAutor je absolventom právnickej fakulty Univerzity Komenského. Ako člen Rady Malokarpatskej vínnej cesty, bol v roku 2002 spoluzakladateľom slovenskej pobočky Ordo Equestris Vini Europae (EVIRS – Európsky vinársky rytiersky stav).
Od roku 2020 pôsobí ako kancelár Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska. Je členom komisie na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pre prípravu nového zákona o vinohradníctve a vinárstve a zároveň je členom komisie pre prípravu Strategického plánu rozvoja vinohradníctva a vinárstva SR 2021 – 2035.
V júni 2022 bol zvolený za predsedu Komoditnej rady pre víno, ktorú vymenoval minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Venuje sa problematike úbytku výmery obrábaných vinohradov, znižovaniu uhlíkovej stopy a recyklácie odpadových vôd v slovenskom vinohradníctve a vinárstve.
Tlačová správa je komerčným textom a nijako neprezentuje názor redakcie. Za jej obsah a rešpektovanie zákonných noriem zodpovedá zadávateľ. Viac informácií na: https://www.petitpress.sk/uploads/media/pravidla_politicka_inzercia_4.2010.pdf
Objednávateľ: JUDr. Roman Mács, Pezinok
Dodávateľ: Petit Press a.s., Lazaretská 12, Bratislava
