BRATISLAVA. Na Veľkonočnú nedeľu sa v Pezinku v minulosti zvykla konať "posvácka baránka". Išlo o svätenie veľkonočného jedla v kostoloch. Ľudia si do košíka zabalili vajíčko, koláč, nadievanú sliepku či údené teľacie mäso, soľ, slaninu a víno.
undefined Čítajte "Po návrate z kostola sa toto jedlo skonzumovalo v rodinnom kruhu. Na stole bol prestretý čistý obrus a vyložili sa naň posvätené jedlá. Všetci sa museli dobre najesť, aby boli po celý rok sýti," uviedla na webe Malokarpatského múzea v Pezinku jeho etnologička Hana Sedláčková.
Na Veľkú noc mali Pezinčania v minulosti napečené bábovky-kuglufy, orechové a makové záviny či pagáče. Popoludní sa zvykla jesť údená šunka s chlebom. "Zvyšky z posvätených jedál sa nevyhadzovali. Ľudia im pripisovali magické schopnosti, preto si ich odkladali," priblížila Sedláčková.
Škrupinky z vajec a omrvinky sa zaorávali a masť z varenej šunky sa odkladala na liečenie rán. Popoludní podľa etnologičky dievčatá farbili kraslice, a to buď tmavočervenou farbou či vývarom z cibuľových šúp. Pre dosiahnutie lesku sa potierali voskom či kožkou zo slaniny.
"Šikovnejšie dievčatá na vajíčka vypísali osobné venovanie pre svojich frajerov. Mládenci si najneskôr v tento deň plietli korbáče," uviedla Sedláčková.
