PEZINOK. Množstvo Pezinčanov zrejme ani netuší, že v Pezinku boli voľakedy kúpele. Dokonca patrili medzi najobľúbenejšie v Uhorsku.
S výstavbou súhlasila Mária Terézia
Sírno-železité kúpele sa spomínajú už v roku 1590. Mesto však dalo pôvodné drevené budovy prestavať v roku 1777 na moderné kúpele s potrebným vybavením priamo pri prameni. S výstavbou súhlasila i panovníčka Mária Terézia.
Kúpele sa nachádzali severne od Pezinka na úpätí vrchu “Ober Hausberg” v Malých Karpatoch v areáli dnešnej Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela, nadväzujúcom na miestnu časť Cajla.
(zdroj: Pezinčan)Na poschodí sa nachádzali izby pre kúpeľných hostí, priestranná sála a kaplnka. Na prízemí boli tehlami vydláždené kúpeľné kabínky. Všetkými týmito komorami prechádzali dva drevené žľaby s kohútikmi. V hornom tiekla teplá, v spodnom studená voda, takže každý mal možnosť temperovať si kúpeľ podľa vlastného želania. Za prameňom boli oddelené drevené komory pre židov.
Spočiatku sa pitím vody úspešne liečila malária. Čoskoro na jej liečivé účinky prišli trpiaci ochrnutím, reumou a inými bolesťami, pomáhala i pri kožných ochoreniach. Príchuť vody bola medzi pitnou a kyselkou, bolo v nej cítiť železo.
Súvisiaci článok Idylická jeseň v Malých Karpatoch sa začala (fotogaléria) Čítajte „Pezinská kúpeľná voda otvára póry a lieči ostrosť a kyslosť, zdĺhavé horúčky, vyrážky a rany, je močopudná a lieči obličkový piesok, taktiež vodnatieľku, kĺbové bolesti, ochrnutia,“ vyjadril sa v minulosti mestský lekár Ján Juraj Torkoš.
Kúpele boli v čase svojej existencie dosť známe a slávne, údajne patrili medzi jedny z najobľúbenejších v Uhorsku. Začiatkom 19. storočia ich navštívil napríklad cisár František I.
Mesto Pezinok kúpele vlastnilo, no priestory od polovice 19. storočia prenajímalo podnikateľom, ktorí prevádzkovali kúpeľné služby.
Narodil sa v nich šachový veľmajster
V roku 1889 sa v nich narodil známy šachový veľmajster Richard Réti, ktorého otec bol jedným z prenajímateľov a prevádzkovateľov kúpeľov.
Ako je uvedené na stránke milujempezinok.sk, v kúpeľoch sa mohlo podávať len miestne víno a pivo. Konali sa tu taktiež pravidelné letné a zimné bály a rôzne koncerty. Hlavná sezóna v kúpeľoch trvala od polovice mája do konca augusta a počas nej sa tu vystriedalo 300 kúpeľných hostí.
Dnes už len spomienkou
Záujem o kúpele však po čase začal upadať. Ako napísala Petra Pospechová v článku Pezinčana, v priebehu 19. storočia prišli do módy kúpele iného typu. Prevádzka bola po roku 1919 ukončená a v roku 1925 sa začala ich prestavba na Afilovaný ústav pre duševne chorých .
(zdroj: Pezinčan)V roku 1938 prešli akcie kúpeľov do vlastníctva stavebnej firmy Frič z Bratislavy. Po dôkladnej renovácii bývalých maštalí antimónových baní bolo do prevádzky uvedené ženské oddelenie, jeho súčasťou sa stala aj vila hlavného inžiniera antimónových baní. V prístavbe oddelenia boli ubytované ošetrovateľky, rehoľné sestry Rádu Vincentiek.
Tak sa skončila história kúpeľov vo vinohradníckom meste. Dnes je budova kúpeľného domu zrekonštruovaná. Pezinské železité kúpele sú však dnes už len spomienkou, spojenou s vychádzkami starou alejou k areálu Pinelovej nemocnice.
