Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Vinobrania sú odkazom na minulosť

Spýtali sme sa etnologičky, odkiaľ pramení tradícia obľúbených slávností.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: SITA)

Oslavy oberačiek a každoročného zberu úrody pretrvali z čias dávnej histórie až dodnes a patria k obľúbeným a udržiavaným zvykom počas roka. Premýšľali ste však niekedy nad tým, čo stálo na ich počiatku?

Sezóna vinobraní, jarmokov a hodov vrcholí práve na jeseň spolu s dozrievaním a spracovaním hrozna a dnes v sebe kombinuje najmä funkciu zábavy, relaxu a prilákania turistov do daného regiónu. V minulosti však plnila aj rôzne iné ciele.

Od antického Grécka a Ríma až po Malé Karpaty

Podľa Kataríny Popelkovej z Ústavu etnológie SAV siahajú obrady a bujaré oslavy ukončenia celoročnej poľnohospodárskej práce a jesenného zberu úrody až do obdobia antického Grécka a Ríma. V oblasti Slovenska sú už z minulosti známe napríklad obžinky spojené s ukončením žatvy, ktoré majitelia pôdy a gazdovia – poľnohospodári pripravovali pre početné robotníctvo. Išlo o akési obradné poďakovanie za prácu, s ktorým išli ruka v ruke aj pohostenie či veselica.

Skryť Vypnúť reklamu

„Podobné zvyky sa vyvinuli aj v oblastiach, kde sa pestovalo hrozno nielen na vlastnú potrebu, ale najmä na obchodovanie s vínom. Takouto oblasťou na Slovensku bola najmä oblasť pod juhovýchodnými svahmi Malých Karpát,“ hovorí Popelková, pričom má na mysli najmä mestá ako Bratislava, Svätý Jur, Pezinok, Modra či Trnava.

Oberačom hrozna platili aj zábavou

Až do polovice 20. storočia sa na Slovensku na oberačku hrozna najímali aj robotníci, ktorí po dokončení zberu dostali okrem pláce aj bohaté pohostenie v podobe pečeného mäsa, koláčov a vína.

„Zvykli sa aj spoločne zabaviť pri speve či hudbe harmoniky. Tu sa rozvinuli i oberačkové oldomáše a oslavy. Keďže v malokarpatských vinohradníckych mestách sa aj mestské samosprávy a vinohradnícke spoločenstvá organizačne zapájali do zberu úrody hrozna, často obradne vyhlasovali termín začatia oberačiek. Starostovia a mestská rada usporiadali v tento deň v meste i uličnú slávnosť,“ vysvetľuje Katarína Popelková.

Skryť Vypnúť reklamu

Vinobranie ako ho poznáme dnes? Marketing

Oberačkové oslavy v takej podobe, ako ich poznáme dnes, vznikli v malokarpatských mestách v 30. rokoch 20. storočia. Udialo sa tak v čase hospodárskej krízy, ktorá so sebou priniesla aj problémy s odbytom slovenského vína.

Organizovali ich mestské správy a korporácie a kombinovali už spomenuté tradičné oberačkové obrady spolu so spevom a tancom v krojoch, alegorickými sprievodmi, pouličnými zábavnými atrakciami a neodmysliteľným predajom chutných špecialít – koláčov, pečenej husaciny, klobások, jaterníc a, prirodzene, vína a muštu.

„Ich cieľ bol jednoznačne marketingový – prilákať zaujímavým programom do miest turistov a podporiť obchod s vínom,“ dodáva Popelková.

Komunisti pridali vinobraniam ideológiu

Po druhej svetovej vojne a po prevzatí moci komunistickou stranou prešla pôda a teda i výroba a predaj vína z rúk súkromníkov do rúk štátnych inštitúcií. Prvoradú úlohu teda hrali jednotné roľnícke družstvá a štátne vinárske závody. I komunistická vláda sa však prihlásila k tradícii vinobraní a tu pramení aj organizovanie podujatí pod názvom malokarpatské vinobranie.

Skryť Vypnúť reklamu

Katarína Popelková dopĺňa: „K starším prvkom sviatku vtedy pribudla najmä ideologická časť alegorického sprievodu, propagujúca kolektivizované hospodárenie a úspechy socializmu, účasť politických predstaviteľov, ale tiež v meste pre túto príležitosť otvorené tematické výstavy, koncerty, športové podujatia, estrády a ľudové veselice.“

Aj dnes má vinobranie čo povedať

Patrične osláviť dobrú úrodu vieme aj v súčasnosti a popularita oberačkových slávností neklesá, skôr naopak. Zmenou je azda len to, že k dlhoročným zvykom sa pridali aj mnohé moderné prvky slávností typu kolotoče, predaj oblečenia či rozličných produktov, ktoré nie vždy súvisia s hroznom alebo vínom.

Katarína Popelková však pripomína, že tento odkaz na minulosť pestovania hrozna má skôr tendenciu sa šíriť, nie upadať. „K už jestvujúcim vinobraniam sa pridávajú aj podobné oberačkové slávnosti, ktoré sa začali organizovať i v menších obciach alebo napríklad aj mestských štvrtiach Bratislavy.“

A hoci pár z nich už majú niektoré malokarpatské mestá za sebou, ešte nás niekoľko hodov či vinobraní čaká. Najbližší víkend, 16. až 18. septembra sa bude konať tradičné vinobranie v Pezinku, o týždeň neskôr sa oberačkové slávnosti presunú do Modry. Jeden deň, konkrétne 17. septembra si vinobranie užijú aj Devínčania. Ku koncu septembra sa budú konať aj jarmoky v Dunajskej Strede, Novej Bani či na východe Slovenska v obci Čerhov.

 

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 35 214
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 34 134
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 326
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 580
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 219
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 270
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 767
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 464
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 397
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 366
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: História

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
história

Hlavné správy z Správy Pezinok - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Pezinok

Samosprávy odporúčajú ľuďom, aby sa už teraz objednali na testovanie.

Teraz
Predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba a vľavo primátor hlavného mesta Bratislava Matúš Vallo.

Kraj hodnotí tri roky svojho pôsobenia, uplynulý bol poznačený pandémiou.

8 h
Ilustračné foto.

Tempo očkovania je v členských krajinách rôzne, najrýchlejšie napríklad očkujú Dáni.

8 h

Finalisti odovzdali aj svoju vzorku DNA, ktorú ďalj skúmali.

9 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Záchranári odkazujú, nie každý s Covidom patrí do nemocnice.

10 h

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

21. jan

Správa Národného parku Nízke Tatry sa obrátila na návštevníkov prírody s výzvou.

20. jan

Už ste čítali?