Boli to zvláštne časy. Odvtedy, čo ideály Pražskej jari rozgniavili sovietske tanky, uplynulo bezmála osem rokov.
V socialistickom Československu vládla komunistická strana, zocelená v triednom boji s nepriateľom, opäť pevnou rukou. Vzťahy s ostatnými bratskými krajinami boli silnejšie než kedykoľvek predtým a pred hrozbou agresie zo strany západného imperializmu chránili republiku stovky kilometrov ostnatého drôtu na hraniciach a tisíce sovietskych vojakov dočasne rozmiestnených po mestách a dedinách.
Československý ľud sa pod vedením KSČ stal uvedomeným tvorcom svojho vlastného osudu. V praxi to znamenalo držať hubu a krok, stáť pred obchodom v dlhých radoch na čokoľvek a v lete si oddýchnuť pri „mori“ na Zemplínskej šírave.
V tomto zvláštnom sivom období sa nad pohárikmi pezinského vína zrodila myšlienka usporiadať v mestečku pod Malými Karpatmi hudobný festival, ktorý neskôr popredný hudobný publicista Lubomír Dorůžka nazval československým Woodstockom. Aj s odstupom viac než štyridsiatich rokov to znie takmer neuveriteľne.
Džez – Rock – Folk
„Muzika, ktorá sa valila z rádií, nás štvala. Nechceli sme počúvať stredný prúd a skladby z festivalov politickej piesne. Páčila sa nám tvorba folkových spevákov a speváčok, nezávislých rockerov a džezmenov,“ vysvetľuje Pavol Boriš, dnes známy pezinský vinár a vinohradník a pred štyridsiatimi rokmi mladík plný elánu a kultúrny referent miestnej organizácie Socialistického zväzu mládeže v Pezinku.
Tri dni mieru a lásky zachránil farmár. Woodstock zmenil generáciu Čítajte V pezinskom klube Atlas znela (na tie časy) alternatívna hudba najskôr z magnetofónových kotúčov a neskôr aj naživo. Jeden z koncertov tu odohrala aj pesničkárka Zuzana Homolová, ktorej priateľom bol vtedy Ladislav Snopko.
Budúci archeológ mal ku kultúre blízko. Na internáte v Bratislave našiel spriaznené duše v členoch študentského divadla Ex lex, miloval spojenie hudby a vizuálneho umenia, organizoval folkové koncerty.
„Zuzana ma zoznámila s Jaroslavom Hutkom, ktorý vtedy hosťoval v pesničkárskom združení Šafrán a ja som im začal organizovať vystúpenia v Bratislave a okolí. Po jednom z nich v pezinskom Atlase sme v marci 1976 s Hutkom a Paľom Borišom debatovali pri víne o veľkých koncertoch pod šírym nebom. Hutka lamentoval nad tým, že zakázali hudobný festival v Náměšti, na čo Paľo poznamenal, že v Pezinku je amfiteáter pre päťtisíc ľudí,“ hovorí Snopko.
Do Pezinka dorazili fanúšikovia alternatívnej muziky z celého Československa. (zdroj: FOTO - JÁN ŠTRBA)Vyzbrojení pocitom spolupatričnosti a neotrasiteľnou pozitívnou naivitou pustili sa do príprav na vtedajšie pomery veľkolepého projektu. Snopko s kontaktmi na umelcov formoval dramaturgiu koncertu, Pezinčania mali dejisko, partiu nadšencov a v tom čase aj veľmi potrebnú pečiatku miestnej organizácie SZM.
Pri názve podujatia sa organizátori inšpirovali Koncertom mládí a míru na brnianskom velodróme, akurát slovo mier vypustili. „Nepopieram, že to bolo trochu zištné, rátali sme s tým, že nám to u vrchnosti prejde,“ tvrdí Boriš.
Multižánrovosť festivalu predpovedal sprievodný slogan Džez – Rock – Folk. „Mal som predstavu, že koncert potrvá dvanásť hodín, od piatej podvečer do piatej rána, ale súdruh predseda MNV v Pezinku to vyhodnotil ako nehoráznu drzosť a povolil koncert od druhej do druhej,“ dodáva Snopko.
