PEZINOK. MY Pezinok vám prináša príbehy rodín z pezinskej židovskej komunity v spolupráci s autorkami knihy Nedopovedané príbehy.
O knihe Nedopovedané príbehy
Nedopovedané príbehy mapujú minulosť pezinskej židovskej komunity, rodín a jednotlivcov, ktorí ju tvorili a ktorú sa podarilo podchytiť v časovom rámci polovice 19. až polovice 20. storočia. Po úvodnej základnej informácii o pezinskej židovskej komunite a náboženskej obci, zameriava publikácia pozornosť na osudy jednotlivých rodín.
Celkovo sa autorkám podarilo odhaliť príbehy 110 pezinských rodín, ktoré sa od polovice 19. storočia viac či menej zapájali do života mesta a ich aktivity našli odraz v archívnych prameňoch. Úvod každej „rodinnej kapitoly“ začína jej genealógiou, na ktorú nadväzujú informácie o konkrétnych členoch rodiny.
Množstvo informácií sa meno od mena líši, niekedy vystačilo na pár riadkov, inokedy zaplnilo niekoľko strán. Publikácia disponuje podrobným poznámkovým aparátom, odkazujúcim na použitú literatúru, zdroje a archívne pramene a bohatou obrazovou prílohou (tabuľky, fotografie, ukážky korešpondencie a archívne dokumenty). Dôležitou súčasťou knihy je fotodokumentácia pezinského židovského cintorína, posledného hmatateľného dôkazu existencie tunajšej náboženskej obce. Fotografie 160 náhrobných kameňov dopĺňa schematický pôdorys cintorína a legenda s menami, umožňujúca orientáciu v pôdoryse i samotnej fotodokumentácii.
Príbeh o Bergerovcoch
Rodina Bergerovcov bývala v Pezinku po niekoľko generácií. Najstarším v meste doloženým členom bol Jakub, syn obchodníka z Častej Davida a Johany Falkovej. Do Pezinka prišiel aj s manželkou Johanou Erberovou, pochádzajúcou zo Senice a deťmi v 60. rokoch 19. storočia. V roku 1864 získal ako obchodník s ovocím súhlas mesta na obchodovanie s potravinami. V 1865 ho evidujeme ako majiteľa domu č. 61 – 62 na námestí (dnes obchodný dom Billa), v roku 1871 ho prijali do zväzku mesta Pezinok. Za prijatie zložil do mestskej kasy 20 zlatých. Jakubov najstarší syn Leopold sa živil ako krčmár. Jeho hostinec sa nachádzal na námestí v dome č. 7, ktorého vlastníkom bol asi od roku 1880. Leopold bol dvakrát ženatý. Z prvého manželstva s Reginou Reisnerovou mal dcéru Idu.
Do Modry zavíta známy autor reportážnej literatúry Čítajte V druhom zväzku s Karolínou Reisnerovou sa mu narodilo osem detí, z nich dve zomreli v detskom veku. Po Leopoldovej smrti prevzala hostinec jeho manželka. Ako 60-ročná žena trpela rôznymi zdravotnými komplikáciami, ktoré jej znemožňovali ťažkú fyzickú prácu, bola odkázaná na lekársku starostlivosť, preto jej v hostinci pomáhali synovia. V roku 1913 požiadala o preloženie syna Fridricha do náhradnej zálohy, pretože rodina nezvládala starostlivosť o veľkú krčmu a výčap pálenky.
Ostatné deti jej nedokázali v podnikaní vypomôcť. Júliusa naplno vyťažovala jeho vlastná krčma v Pezinku. Hugo žil v Budapešti a Gejza sa musel starať o mamu aj o ovdovelú sestru s jej dvomi malými deťmi. Z dokumentov môžeme usudzovať, že Karolíninej žiadosti nevyhoveli a Fridricha pravdepodobne neprevelili. Slúžil v 72. cisárskom a kráľovskom pešom pluku, preto v závere vojny pracovala ako vedúca rodinnej krčmy práve ovdovelá sestra Ilka Spitzerová. Keďže Fridrich v roku 1918 požiadal o dovolenku za účelom riešenia pozostalosti po mame, môžeme predpokladať, že v období 1917 – 1918 svojim zdravotným ťažkostiam podľahla.
Július a Fridrich vyrábali sódovú vodu a predávali pivo
Po vojne, pravdepodobne, Július a Fridrich podnikali spoločne vo firme s názvom bratia Berger, v ktorej sa venovali výrobe sódovej vody, predaju piva a od r. 1920 veľkoobchodu s vínom. Neskôr sa Fridrich živil ako kaviarnik v Bratislave. On aj jeho manželka Rozália Reisnerová zahynuli počas holokaustu. Hugo sa odsťahoval do Budapešti, kde pracoval ako inžinier. V koncentračnom tábore Mauthausen zahynul Júliusov 20-ročný syn Otto. Mauthausen bol jedným z posledných oslobodených táborov, oslobodili ho 5. mája 1945. Otto zomrel 24. marca 1945.
Adolf Berger, Jakubov mladší syn a po prvýkrát oženil s Fany Neumannovou z Malaciek. Narodili sa im dve deti: Ernest David a Felix. V septembri 1892, necelé dva mesiace po narodení druhého syna, 28-ročná Fany zomrela, Felix prežil mamu len o niekoľko týždňov. Ešte v decembri toho istého roku sa Adolf oženil po druhýkrát. Za manželku si vzal Leopoldínu Müllerovú, ktorá mu porodila štyri dcéry: dvojičky Paulínu a Janku, Margarétu a Frideriku. Adolfova rodina bývala spočiatku na námestí, v dome, ktorý pôvodne vlastnil Adolfov otec Jakub. V januári 1913 kúpil Ernest Berger dom na Kollárovej ulici a v decembri 1916 ho daroval Leopoldíne. Od roku 1935 tu v spoločnom dvore bývali s rodinou Rosenbaumovcov.
TOP turistické atrakcie a tipy na výlety v okolí Pezinka III. Čítajte Leopoldína prevádzkovala v dome na Kollárovej ulici obchod so zmiešaným tovarom. Bývala s ňou aj jej dcéra Margita, ktorá tu mala obchod so surovými kožami. Jedným z prvých zásahov namierených proti židovským obchodníkom, s ktorým sa stretli, bola povinnosť označiť si svoje prevádzky tabuľkou s nápisom "židovský podnik". Tie im doručili v júni 1940. Netrvalo ani rok a ich obchody boli nariadením Ústredného hospodárskeho úradu zlikvidované. Obe ženy sa tak ocitli bez možnosti zárobku. Navyše, 22. apríla 1941 bola na Leopoldínin dom uvalená dočasná správa.
Keď do transportov Židov začali zaraďovať celé rodiny, vrátane starých a chorých osôb, podala v júni 1942 72-ročná Leopoldína žiadosť o vyňatie spod povinnosti vysťahovania. Podobne, ako tomu bolo v iných prípadoch, aj jej žiadosť sa dostala na stôl kompetentných neskoro, v čase, keď už bola zo Slovenska odvezená do koncentračného tábora. Naznačuje to aj strohá poznámka na jej spise „už vysťahovaná“. Podobná poznámka figuruje aj na rozhodnutí o likvidácii jej podniku z 2. júla 1942. Leopoldínu deportovali spolu s jej 45-ročnou dcérou Margitou v transporte, ktorý 3. júla 1942 odchádzal zo Žiliny do koncentračného tábora Auschwitz. Ani jedna z nich sa už odtiaľ nevrátila. Môžeme len predpokladať, že ich osud sa spečatil krátko po príchode do tábora. Ich úmrtie dosvedčila Paulína, podľa ktorej obe zomreli v júli 1942.
Dvojičky Paulína s Jankou prenasledovaniu Židov unikli vďaka záchrannej akcii Arona Grünhuta v lete roku 1939. Na lodi Noemi Julia sa dostali do Haify v britskej Palestíne. Po vojne sa usilovali získať svoj niekdajší dom na Kollárovej ulici, čo sa im podarilo v roku 1951. Ich ďalšie osudy nám nie sú známe. O Paule vieme, že istý čas žila v Izraeli v Kibutze Maanit a posledné obdobie svojho života strávila v New Yorku, kde v roku 1971 zomrela.
Smutný osud
Osud Bergerovcov uzatvára smutný príbeh Adolfovho syna z prvého manželstva. Ernest žil v Bratislave a pracoval ako úradník. Oženil sa s Lenkou Fleischmannovou a narodili sa im dve deti Gertrúda a Rudolf. Podľa svedectva, ktoré pre Jad Vašem podala jeho nevlastná sestra Paulína, všetci štyria zomreli v koncentračnom tábore. Ako prvú deportovali Gertrúdu, ktorá opustila Slovensko v prvom ženskom transporte odchádzajúcom z koncentračného strediska v bratislavskej Patrónke. Z Ernesta sa v Auschwitzi stal väzeň číslo 39956, jeho syn Rudolf dostal číslo 31759. Zomreli len s párdňovým odstupom. Rudolfa zavraždili 3. júla 1942, jeho otca o štyri dni neskôr. Ernestova manželka Lenka zomrela v rovnakom tábore 23. septembra 1942.
Knihu Nedopovedané príbehy od Heleny Markuskovej a Petry Pospechovej si môžete zakúpiť v Mestskom múzeu v Pezinku či pezinskom kníhkupectve Artforum.
Autor: Petra Pospechová
