Článok pokračuje pod video reklamou
PEZINOK. Malokarpatská knižnica v Pezinku organizuje podujatia pre deti, na ktorých jej pracovníčky, ale aj hosťujúci spisovatelia čítajú deťom ľudové rozprávky v pôvodnej, neskrátenej podobe.
"Mnohé deti takúto pôvodnú podobu rozprávok ani nepoznajú, dokonca niektoré pre nás známe rozprávky nepoznajú vôbec, preto sa to snažíme napraviť," povedala pre TASR riaditeľka Malokarpatskej knižnice v Pezinku Daniela Tóthová.
Inštitúcia, v ktorej sa vždy niečo deje
"Dnes vychádzajú rozprávky v pútavo a veľmi výrazne ilustrovaných nových knihách v inovovanej, často aj veľmi skrátenej podobe. Ich prečítanie trvá pár minút. Oproti tomu keď deťom čítame klasickú rozprávku Pavla Dobšinského, trvá to 20 až 25 minút. Mnohé z nich majú problém sa tak dlho koncentrovať, niektoré čítanie dlhšej verzie ledva pretrpeli, ale nedáme sa odradiť a budeme sa usilovať, aby si zvykli," dodala Tóthová.
Malokarpatská knižnica v Pezinku sa aktívne zapája do 20. Týždňa slovenských knižníc. Zúčastňuje sa na tomto podujatí už od jeho začiatku, organizuje k nemu rôzne akcie, napríklad pozýva spisovateľov na besedy s dospelými čitateľmi aj s deťmi. "Snažíme sa pôsobiť nielen ako požičovňa kníh, ale aj ako inštitúcia, v ktorej sa vždy niečo deje," doplnila Tóthová.
Tematické cykly
V pondelok 4. marca napríklad v knižnici s deťmi besedoval spisovateľ, básnik a prekladateľ Ľubomír Feldek, podujatie moderovala známa spisovateľka a zároveň knihovníčka Malokarpatskej knižnice Veronika Šikulová.
Bratislava chce vytvoriť nový národný park v Malých Karpatoch Čítajte "Hovorili s deťmi o Feldekových rozprávkových knihách, o jeho básničkách, dokonca si spoločne vyskúšali poetický tréning, keď Feldek nadhadzoval verše a deti k nim hľadali a dopĺňali vlastné rýmy, čo bolo veľmi interaktívne. Sústreďujeme sa tiež na podporu čítania vo forme hlasného čítania z kníh. Zistili sme, že deti veľmi dobre reagujú na to, keď si medzi ne sadneme a niekto im číta nahlas," uviedla Tóthová.
Malokarpatská knižnica sa zameriava na tematické cykly. Napríklad cyklus Eko-oko bol venovaný životnému prostrediu. Ďalší cyklus Rozprávka má krídla, ako už naznačuje jeho názov, je venovaný ľudovým rozprávkam, aby sa deti dozvedeli, ako rozprávka vznikla, ako sa dostala medzi ľudí a ako sa menila jej podoba. Súčasťou cyklu je pravidelné čítanie pre verejnosť či pre školské kluby – každý, kto príde, si môže sadnúť a počúvať.
A, samozrejme, rozprávky, najčastejšie v podaní Veroniky Šikulovej, znejú v pôvodnej, neskrátenej forme. Tóthová povedala: "Čítame rozprávky v plnom znení o troch princoch, ktorí zabili troch drakov a bojovali o tri princezné, zatiaľ čo v skrátenej forme už ide len o jedného princa, jedného draka a jednu princeznú."
Pri elektronických médiách mozog pracuje menej
So záujmom najmladšej generácie o čítanie to podľa riaditeľky knižnice Daniely Tóthovej nie je také zlé, treba však s deťmi pracovať. Pripomenula, že niektoré výskumy, slovenské aj zahraničné, sa už venujú otázke, ako ovplyvňuje vývoj mozgu, keď dieťa vyrastá s tlačenou knihou, ktorú číta, alebo mu ju spočiatku čítajú rodičia, alebo keď, naopak, rastie na počítačových hrách a rozprávky sleduje len v sfilmovanej, elektronickej podobe.
Text súčasnej slovenskej hymny vznikol presne pred 175 rokmi Čítajte Napríklad vysokoškolská pedagogička Ľudmila Hrdináková upozornila na to, že deťom, ktoré trávia veľa času na internete a sociálnych sieťach, chýba hlboké literárne čítanie hoci aj tri hodiny denne. A ak čítajú orientačne, rýchlo a plytko, ich mozog sa nevyvíja tak, ako je potrebné.
"Netreba to vzdávať a treba vychovávať deti aj ich rodičov, čo znamená posúvať im tieto informácie – že mozog pri sledovaní iba elektronických médií pracuje inak ako pri čítaní tlačených kníh, niektoré časti mozgu nie sú vyťažené, nerozvíja sa dobre verbálne vyjadrovanie, kreativita," povedala Tóthová.
V Malokarpatskej knižnici sa teda chcú pravidelnejšie stretávať nielen so svojimi najmenšími čitateľmi, ale aj s ich rodičmi, aby deti spoločne priviedli ku knihám.
