PEZINOK. Malokarpatský región je známy najmä svojím vínom. Na to, že sa v tejto oblasti nachádzajú aj krásne hrady, zámky a zrúcaniny sme chceli upozorniť v našich článkoch.

V predošlom článku ste sa mohli dozvedieť niečo o Plaveckom hrade, Červenom Kameni či Smolenickom zámku. Teraz prinášame ďalšie výnimočné kultúrne pamiatky.
Lebo pozrieť sa na veci s nadhľadom vždy prináša nové perspektívy a pocity. Pri doslovnom pohľade na krásu našej krajiny zhora to platí trojnásobne. Ďakujeme fotografom Milanovi Zacharovi a Henrichovi Vajsábelovi.
Kláštor sv. Kataríny Alexandrijskej – Katarínka
Ruiny starobylého Kostola a Kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej si získavajú čoraz väčšiu obľubu u turistov. Katarínka sa nachádza v lesoch Malých Karpát, pár kilometrov severne od Trnavy, neďaleko obcí Dechtice (do ktorej katastra kláštor patrí) a Naháč.
Kláštor sv. Kataríny patril františkánskemu rádu a bol založený v roku 1618 na mieste prastarej gotickej kaplnky s cintorínom. Podľa legendy sa tam zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu.
Hrad Devín
Miesto na sútoku riek Dunaja a Moravy bolo osídlené už od praveku. Po Keltoch od 1. do 4. storočia sa stal Devín súčasťou hraničného obranného systému Limes romanus. V 9. storočí je toto miesto spojené s menom kniežaťa Rastislava, ktorý tu nechal vybudovať mohutnú veľkomoravskú pevnosť. V 13. storočí postavili na hornom hrade pohraničnú kráľovskú pevnosť, ďalšie stavebné úpravy sa uskutočňovali v priebehu 15. – 17. storočia, kedy sa tu vystriedalo niekoľko majiteľov.
V roku 1809 hrad zničili napoleonské vojská. Od 30. rokov 20. storočia sa na hrade s prestávkami realizuje archeologický výskum. V jednotlivých častiach sú vyznačené pôdorysy objavených starších stavieb, napríklad ranokresťanskej kaplnky zo 4. storočia a základy veľkomoravského kostola z polovice 9. storočia. Na renesančnom paláci je umiestnená pamätná tabuľa pripomínajúca historický výlet slovenskej mládeže na Devín, ktorú organizoval v roku 1836 Ľudovít Štúr. V roku 1961 hrad Devín vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
Hrad Ostrý Kameň
K ruinám hradu Ostrý Kameň z 13. storočia vedie od vodnej nádrži obci Buková značkovaná trasa. Počiatok hradu nepoznáme. Vystavali ho však ako kráľovský hrad na ochranu dôležitej tepny spájajúcej v stredoveku Budín s Prahou.
Začiatkom 18. storočia sa tu odohrala bitka počas kuruckých vojen, počas ktorej bol hrad pravdepodobne poškodený. Došlo aj k zmene obchodnej trasy a Česká cesta viedla cez Bratislavu. Aj z toho dôvodu hrad stratil svoju funkciu. Koncom 18. storočia získali hrad Pálffyovci, ktorí preniesli sídlo panstva z hradu Ostrý Kameň do mestečka Moravský Svätý Ján. Od toho času začal hrad postupne chátrať a rozpadať sa.
Čachtický hrad
Stavba stredovekého kamenného hradu súvisela s tatárskym vpádom do Uhorska. Výstavba Čachtického hradu začala v 1. polovici 13. storočia na podnet panovníka Bela IV.
Hrad sa preslávil vďaka Alžbete Báthoryovej, ktorá sa narodila v roku 1560. Deň po smrti manžela Františka Nádasdyho česala grófku jedna zo slúžok. Pri česaní ju však viackrát "vyšticovala", až sa Alžbeta nahnevala a slúžku dala krvavo zbiť. Grófku zasiahla kvapka krvi do tváre a zdalo sa jej, že na zasiahnutom mieste opeknela. Následne pozabíjala za vidinou záchrany jej starnúcej krásy množstvo dievčat a kúpala sa v ich krvi.
Hrad Pajštún
Zrúcaniny hradu Pajštún sa vypínajú nad obcou Borinka v Malých Karpatoch. Je to obľúbené miesto pre rodiny s deťmi. Vznik hradu však nepoznáme. Teórií je viacero, avšak isté je, že existoval už pred rokom 1390, keď kráľ Žigmund daroval hrad Pajštún do dedičného vlastníctva Petrovi z rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka.
Pôvodný stredoveký hrad stál na vrcholovej plošine a zachovala sa z neho len časť murív nad východným zrázom. V 16. storočí, v dôsledku rastúceho osmanského nebezpečenstva Pajštún prestavali. Z hradných ruín je nádherný výhľad na Malé Karpaty a južnú časť Záhorskej nížiny. Za dobrého počasia vidieť až rakúske Alpy.