CHORVÁTSKY GROB/SVÄTÝ JUR. Poslanci a starostka Chorvátskeho Grobu nesúhlasia s výstavbou vedľa národnej prírodnej rezervácie (NPR) Šúr.
Výstavba by podľa nich významne prispela k zhoršeniu podmienok fungovania obce, skomplikovala by náročnú situáciu neexistujúcej občianskej vybavenosti, aj dopravy a mnohých iných pre život potrebných podmienok. Zároveň priamo ohrozuje NPR Šúr. Aj keď má obec momentálne zviazané ruky, zamietnutie projektu Šúrske lúky nie je vylúčené.
Proti výstavbe sa vytvorila petícia
Pred pár dňami sme informovali o zámere spoločnosti Bellheaven Slovakia vystavať vedľa NPR Šúr rezidenčnú štvrť s vyše 500 domami. Následne sa projekt stretol s veľkým odporom a vytvorila sa aj petícia, ktorú podpísalo cez 7 100 ľudí.
Znovuotvorenie územného plánu pre zónu U39 (Panónsky háj 4 a 5) odporučila Komisia pre územné plánovanie, výstavbu, životné prostredie a bezpečnosť, ktorá mimoriadne zasadala 30. januára (štvrtok).
Poslanci spolu so starostkou na zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo 6. februára síce vyjadrili jasný nesúhlas s výstavbou, zrušiť ju však len tak nemôžu. Momentálne pracuje obec na rôznych analýzach a snaží sa výstavbe zabrániť. V obci sa hovorí aj o stavebnej uzávere.
Obec zaslala nesúhlasné stanovisko
Obec už zaslala nesúhlasné stanovisko k predloženému zámeru, ktorý je momentálne v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Starostka obce Vladimíra Vydrová poukazuje aj na zmeny a doplnky územného plánu obce z rokov 2004 a 2009. Zmeny týkajúce sa dotknutej lokality U-39 neboli podľa jej slov posudzované podľa zákona.
Spoločnosť Bellheaven Slovakia je vlastníkom pozemkov od roku 2017. Majiteľom firmy je cyperská spoločnosť Bellheaven Limited. Podľa projektuby mali rodinné domy stáť zväčša na ornej pôde na ploche s celkovou rozlohou 410 518 m².Projekt Šúrske lúky vychádza zo schváleného územného plánu z roku 2004. Počíta s výstavbou maximálne 546 rodinných domov.
V prípade odobrenia terajšieho navrhovaného projektu by sa výstavba začala v marci 2021. Firma plánuje druhú etapu výstavby na rok 2024 a tretiu 2026.
Národná prírodná rezervácia Šúr
Severovýchodný okraj Bratislavy leží na ílovitom podloží - pozostatku treťohorného mora. Íl je nepriepustný pre vodu a to umožnilo vznik jedinečného biotopu. Všetky zrážky stekajúce z neďalekých Malých Karpát tak zostávali v priehlbine pod ich úbočím. V takto vzniknutej mokradi - plytkom jazere - sa darilo rastlinám, ktoré postupne odumierali a ukladali sa na dne.
Ich zvyšky vytvorili za tisícročia miestami aj niekoľko metrov hrubú vrstvu rašeliny. Postupne zarástol jelšami, ktoré dokážu najlepšie zvládať periodické zaplavenie. Najrozsiahlejší zvyšok tohto typu lesa v strednej Európe sa dodnes zachoval práve na území NPR Šúr v blízkosti Svätého Jura.
Mohutné spletence koreňov týchto húževnatých stromov tvoria jediné ostrovčeky uprostred hladiny mokrade, kde dokážu fungovať „suchozemci“. Ľudia do mokrade zablúdia málokedy.
Možno majú stále v pamäti štípance, ktoré utŕžili od tunajších najpočetnejších obyvateľov. Keď sa listy jelší úplne rozvinú, zahalí priestor mokrade šero. V prítmí vlhkého ovzdušia miliardy samičiek budú na svojich úzkych blanovitých krídlach útočiť na každého teplokrvného živočícha, čo sem vkročí. Každý ekosystém je výsledkom takmer nekonečného experimentovania prírody v daných podmienkach.

Človek ako živočíšny druh a súčasť biodiverzity potrebuje zdravé prírodné prostredie. V minulosti sa človek pokúsil Šúr vyrúbať aj vysušiť. Pred niekoľkými rokmi bol po viac ako 60-tich rokoch ochranármi obnovený jeho narušený vodný režim. Nedávno bola v tejto mokradi opäť pozorovaná prítomnosť čerstvo vyliahnutého mláďaťa korytnačky močiarnej. Je to ďalší z úspešných krokov k obnove pôvodného prírodného prostredia. Bocian čierny si svoje hniezdo vždy ukryje hlboko v lese tak, aby nebol rušený.
Takých oblastí však ubúda. Výstavba a neriadená činnosť človeka ohrozuje genofondy pôvodných spoločenstiev rastlín a živočíchov. Strácame nenahraditeľné hodnoty najzachovalejších častí prírodných celkov, ktoré už takmer nie je kde hľadať. Autori textu o NPR Šúr sú Peter Lipovský z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia a Tomáš Pašteka.