CHORVÁTSKY GROB/SVÄTÝ JUR. Nová rezidenčná štvrť s vyše 500 rodinnými domami, hneď vedľa národnej prírodnej rezervácii (NPR) Šúr. Takéto plány má investor na predmestí Bratislavy, v Chorvátskom Grobe, časti Čierna Voda.
Výstavba má prebiehať vo viacerých fázach, prvá je naplánovaná na rok 2021. Projekt však vyvoláva obavy už dnes.
Cyperský vlastník
Plán predložila úradom spoločnosť Bellheaven Slovakia, ktorá je aj vlastníkom pozemkov od roku 2017. Majiteľom firmy je cyperská spoločnosť Bellheaven Limited.
Nová štvrť by podľa návrhu projektu s názvom Šúrske lúky hraničila zo severozápadnej až juhozápadnej strany s Blahutovým kanálom, z juhovýchodnej strany nadväzuje na projekt Panónsky háj 3 a existujúcu zástavbu obce.
Zo severnej a severovýchodnej strany zas hraničí s pásom súvislého stromového porastu a kanálom. Juhovýchodnú hranicu územia tvorí ďalší kanál. Výstavba by tak bola priamo vedľa národnej prírodnej rezervácii Šúr.
Sme pripravení riešiť riziká, tvrdí konateľ spoločnosti
Prečítajte si tiež: Státisíce eur na čistenie. V riekach a nádržiach plávali tony plastov
„Samotný projekt sa realizuje mimo územia chránenej krajinnej oblasti (CHKO), čiže nezasahuje do územia rezervácie. Máme však pripravené konkrétne opatrenia, aby sme predišli prípadným vplyvom novej rezidenčnej zóny na túto jedinečnú oblasť,“ uvádza konateľka Bellheaven Slovakia, Miriam Patiová.
„Je aj v našom záujme pripraviť projekt tak, aby CHKO bola nedotknutá, čo zvyšuje atraktivitu pre našich budúcich zákazníkov. Projekt sme navyše už predstavili aj na Štátnej ochrane prírody v Pezinku, kde sme jasne povedali, že sme pripravení spolu s nimi riešiť možné riziká, ktoré by identifikovali. Takisto sme priniesli nejaké vlastné návrhy, ale myslíme si, že je korektné počkať na vyjadrenia Štátnej ochrany prírody v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA),“ dodáva Patiová.
Rodinné domy by mali stáť zväčša na ornej pôde na ploche s celkovou rozlohou 410 518 m². V celom komplexe by mala byť aj pešia zelená promenáda, obchody, park s jazierkami a viac ako 1 100 parkovacích miest.
Projekt musia odsúhlasiť v Chorvátskom Grobe
Projekt Šúrske lúky vychádza zo schváleného územného plánu z roku 2004. Počíta s výstavbou maximálne 546 rodinných domov.
V prípade odobrenia terajšieho navrhovaného projektu obcou Chorvátsky Grob a odboru starostlivosti o životné prostredie v Senci, by sa výstavba začala v marci 2021. Firma plánuje druhú etapu výstavby na rok 2024 a tretiu 2026.
Projekt a plán výstavby. (zdroj: Bellheaven)
Prehustenie regiónu a zhoršená doprava
Negatívami môže byť ešte väčšie prehustenie regiónu, zhoršená dopravná situácia a taktiež dopad na samotnú prírodnú rezerváciu Šúr.
„Tu ale treba povedať, že v čase, kedy sa na Šúrske lúky začnú sťahovať prví noví obyvatelia, bude dopravná situácia v obci výrazne lepšia. To znamená, že už v čase začatia výstavby prvých domov v roku 2021 bude dokončený nielen diaľničný privádzač Triblavina, ale aj nultý obchvat mesta (D4) a tzv. Obchvat Grobov. Obchvat Grobov by mal odkloniť tranzitnú dopravu z Čiernej Vody mimo obec, takže spolu s nultým obchvatom a privádzačom Triblavina by sa vďaka nemu mala citeľne znížiť intenzita dopravy na Čiernej Vode,“ vysvetľuje Miriam Patiová.
Prečítajte si tiež: Poklady miestnych a okolitých vínnych pivníc objavíte už začiatkom februára
Rizikom je aj to, že „Šúr je močiar, ktorého základom je voda. Bojím sa, že blízka výstavba ho postupne vysuší, pretože dážď, ktorý dopadne na zastavanú plochu nevsiakne do zeme, ale odtečie do kanalizácie. Pritom zadržiavanie vody v krajine a ochrana mokradí je priorita v boji proti suchu, aj podľa ministerstva životného prostredia. Nebolo by tam vhodnejšie ochranné pásmo než ďalšia obytná zóna?,“ uvažuje aktivista zo Zelenej hliadky Pezinok, Marián Paul.
V boji s inváznymi druhmi ťaháme za kratší koniec
„K vysychaniu močiara už preukázateľne dochádza. Dôvodom je nižší úhrn zrážok, kanalizovanie dažďových vôd a cielené odvodňovanie kvôli stavbám. Slovenský Grob už pociťuje dažďový deficit v podobe vysychajúcich studní. Zver, ktorá využíva okrajové časti pralesa na život, je neustále plašená psami, ktorých chodia obyvatelia venčiť aj do NPR. Viacerí obyvatelia taktiež vynášajú svoj záhradný odpad práve do pralesa," upozorňuje na riziká Marcel Minarovič, člen Regionálneho ekologického centra v Bratislave.
„Týmto spôsobom zavliekli na toto územie desiatky nepôvodných a inváznych druhov rastlín. Tieto rastliny agresívne zaberajú územie a v boji s nimi ťaháme za kratší koniec. No a na záver to je prehrievanie krajiny vplyvom asfaltových a betónových plôch, striech a stratou zelene," dodáva Minarovič.
„Nemáme nové zdroje pitnej vody. Žitný ostrov je toxický a Karpaty vodu nemajú. Neúmerné zaťaženie krajiny. Čo sa týka zvýšeného odpadu, pre okresy Pezinok a Senec je jedna dosluhujúca skládka na Dubovej a jedna v Senci. Splaškové vody idú do Malého Dunaja, ktorý je takmer každý rok otrávený. Toto územie už jednoducho neunesie túto záťaž," konštatuje Minarovič.
Národná prírodná rezervácia Šúr
Národná prírodná rezervácia Šúr pri obci Svätý Jur sa rozkladá na ploche 370 ha. Vyznačuje sa výskytom vzácnej flóry a fauny v prostredí vzácneho komplexu barinato-slatinného jelšového lesa s rašeliniskom. Súčasťou rezervácie je aj riedky dubovo-brestový les nazývaný Panónsky háj, v ktorom sa zachovala vzácna vegetácia.
Len trinásť lokalít zo Slovenska bolo zaradených do medzinárodného zoznamu medzinárodne významných mokradí a práve Šúr sa stal v roku 1990 jednou z nich. Je tiež jadrovým územím Národnej ekologickej siete Slovenska a Európskej ekologickej siete - EECONET.
Desiatky vzácnych a chránených rastlín
Časť územia rezervácie bola v roku 2004 zaradená do Národného zoznamu území európskeho významu. Rastú tu desiatky vzácnych, chránených a existenčne ohrozených rastlín. Odborníci zistili v tejto lokalite výskyt viacerých druhov živočíchov nových pre vedu alebo novozistených pre územie Slovenska.
Prečítajte si tiež: Pezinčan vymenil pušku za fotoaparát, teraz zachytáva krásu divej zveri
„Avšak okraj Šúrskeho lesa má lemovať betónová cesta pre autá a kruhové objazdy. Už dnes sa dajú pozorovať obrovské negatívne zmeny prostredia Šúrskeho lesa a Panónskeho hája vznikom skládok stavebného odpadu, vybudovania kompostárni priamo v lese, či množstvom odpadových rúr, ktoré končia v potokoch. Pričom ďalšie a ďalšie novostavby neustále aj v tomto čase pribúdajú. Okolité potoky už v mrazoch nezamŕzajú, šíria množstvo odpadu a predzvesťou je čoraz väčší úhyn živočíchov žijúcich v potokoch," vyjadril nesúhlas strážca prírody NPR Šúr a Panónsky háj, Jaroslav Praženka. Hrozbou je aj vznik požiarov.
„Plánovaná výstavba je tak agresívna, že môže nastať úplný zánik tak vzácnej prírody, divočiny, ktoré desaťročia bojovala o svoju existenciu, či už cieleným odvodňovaním alebo vznikom požiarov, hrozbe ktorým zabrániť nedokážeme, pokiaľ to pripustíme," zakončil Praženka.
