Upozorňuje na seba hlasným škrekotom, ktorý má ďaleko od ľubozvučného hlásku slávikov či drozdov. Napriek tomu patrí straka spolu s týmito drobnými majstrami v nôtení medzi spevavce.
Hoci na prvý pohľad pôsobí veľmi noblesne, nemá vo svete najlepšiu povesť, naopak. Pre svoju údajnú záľubu v lesklých predmetoch sa stala azda najznámejšou zlodejkou vo zvieracej ríši. Okrem toho ju mnohí poľovníci považujú za ničiteľku cudzích hniezd.
Nuž, pravda je taká, že straka skutočne plieni hniezda iným operencom, pretože si rada spestruje stravu vajíčkami a tiež mladými vtáčatami.
“Ak chcete nejaké vtáča primať rozprávať, nemusíte si zaobstarať papagája, straka to hravo zvládne tiež. Keď jej dáte meno, ktorým ju budete podchvíľou oslovovať, časom sa naučí predstaviť aj sama.
„
Rovnako sa však dokrmuje aj škodlivým hmyzom a hlodavcami, čím robí službu prírode. Navyše, pre drobné vtáčatá, ktorým lezie do príbytkov, je straka predsa len menšou hrozbou ako napríklad mačky či rôzne chemické postreky.
Straky totiž hniezdia iba raz ročne a mäso hltajú najmä na jar a v lete, neskôr sa kŕmia prevažne rastlinnou potravou.
Zato drobné spevavce často zahniezdia aj dva- či trikrát ročne a ak o svoju prvú znášku stračím pričinením prídu, dokážu ju nahradiť – samičky jednoducho znesú vajíčka nanovo.
Naozaj kradne?
V Európe sa dlho traduje, že keby človek nakukol do stračieho hniezda, možno by v ňom našiel kus pliešku, kovový vrchnák od piva či dokonca svoje dávno stratené kľúče.
Hoci vzniklo prirovnanie „kradnúť ako straka“, jeden vedecký experiment spred štyroch rokov ukázal, že tieto operence sa nešli potrhať, len aby ukoristili niektorý z lesklých predmetov, ktoré im vedci podstrčili.
Ďalší odborníci sa napriek tomu nazdávajú, že straky priťahujú ligotavé predmety, pretože to tak zariadila príroda. Veď im samotným sa lesknú pierka a túto hru farieb obdivujú aj na perí svojich partnerov. Ide podľa nich o prirodzený pud, lesk ich láka.
Viacerí ľudia, ktorí už straky niekedy chovali, zhodujú sa na jednom - straka skutočne kradne, no sústredí sa pri tom na veci, o ktorých si myslí, že sú cenné. Ak napríklad opakovane vezmete do ruky kľúč alebo lesklú skrutku, straka zbystrí pozornosť. Keby ste predmet nechali ležať na stole bez povšimnutia, veľmi ju to nevzruší. No keď vidí, že si ho chránite a na niečo ho zrejme potrebujete, predpokladá, že ide o predmet vysokej hodnoty a v nestráženej chvíli si ho privlastní.
Komu sa perie neleskne?
Straka patrí ku krkavcovitým vtákom a spomedzi všetkých operencov z tejto čeľade je sfarbená najvýraznejšie. Hlávku a hruď má čiernu, chrbát je tiež pokrytý čiernym perím, no iba v hornej časti. Bruško má straka biele a keď sa vznesie do vzduchu, vidno aj kontrastnú bielu kresbu na vnútornej strane krídel. Tie sú pritom zvrchu čierne a lesknú sa prevažne domodra.
Aj dlhokánsky chvost sa strake ligoce, ten pre zmenu hrá skôr kovovými odleskmi zelenej farby. Mladé straky majú chvost kratší a pierka sa im ešte nelesknú.
Na jeseň a cez zimu sa kŕmi rastlinnou potravou. (zdroj: WIKIMEDIA COMMONS)Má hniezdo strechu?
Stračie hniezdo, to je, páni, stavba! Mohutná, dôkladná a trvácna. Obyčajne ju možno zahliadnuť vysoko v korunách listnatých stromov, najmä v zime, keď už lístie opŕchne.
Materiál na stavbu domčeka znáša samec, ktorý sa tak partnerke snaží predviesť, aký je schopný. Viaceré štúdie dokonca preukázali, že vo väčšom a priestrannejšom hniezde samičky znášajú viac vajec. Znamená to, že čím viac samček investuje do zabezpečenia bývania, tým početnejšie potomstvo bude mať. Jeho práca však končí vo chvíli, keď partnerke prinesie dosť staviva. Budovanie hniezda totiž zostáva na samičke.
Samotná konštrukcia obydlia pozostáva akurát z vetiev a paličiek, no vnútri sa ukrýva hniezdna kotlinka z blata, ktoré po zatvrdnutí celé hniezdo spevňuje. Kotlinka je navyše vystlaná trávou a zvieracími chlpmi. Straka svoju obytnú pevnosť nezabudne ani zastrešiť. Krovy postaví z ďalších vetvičiek.
Hoci straky vytvárajú trvalé páry, samce si občas odskočia za povoľnou susedkou na zálety. No keď sa vrátia, vlastnú partnerku pred inými záletníkmi úzkostlivo strážia.
Od apríla začínajú samičky klásť približne šesť vajec, ktoré zahrievajú vyše dvoch týždňov, presnejšie 18 dní. Keď sa zo škrupinky na svet vykľujú mláďatá, rodičia ich kŕmia ešte takmer mesiac.
Dokážu rozprávať?
Hoci sú straky známe predovšetkým ako zlodejky, načim spomenúť ich preukázateľne dobré črty. Jednou z nich je inteligencia. Straky sú totiž mimoriadne bystré vtáky a podľa odborníkov dokážu napríklad spoznať vlastný odraz v zrkadle, čo je inak výsadou cicavcov.
To však nie je všetko. Ak chcete nejaké vtáča primať rozprávať, nemusíte si zaobstarať papagája, straka to hravo zvládne tiež. Čierno-biely operenec sa poľahky naučí napodobňovať množstvo zvukov, bude napríklad pískať, štekať ako pes alebo opakovať jednoduché slová. Ak jej dáte meno, ktorým ju budete podchvíľou oslovovať, časom sa naučí predstaviť aj sama.
