BRATISLAVA. Každý váš krok počuť čoraz viac. Pod nohami šuštia a praskajú suché listy zo stromov.
Niektoré ešte visia na strome. No všetky už pomaly stratili svoju typickú zelenú farbu.
Nielen vy, ale aj stromy cítia, že dni plné slnka sa skracujú a teploty postupne klesajú.
Počas jesene sa v opadavých stromoch dejú chemické zmeny, ktoré môžete navonok pozorovať aj na rôznom sfarbení jesenného lístia a jeho opadávaní.
Sfarbenie lístia môže ovplyvniť aj počasie.
Prečo listy na jeseň zožltnú?
Na jar a cez leto sú listy zelené, lebo obsahujú veľa zeleného farbiva, ktoré sa nazýva chlorofyl. Pomocou neho získavajú rastliny potravu v procese, ktorý sa nazýva fotosyntéza.
Paradajka nie je ovocie, tvrdí botanička Zahradníková Čítajte Stromy takto cez listy využívajú energiu zo slnka na premenu oxidu uhličitého a vody na cukry. Aby sa rastliny mohli kŕmiť, potrebujú vyššie teploty a slnko.
Kratšie a studenšie jesenné dni spôsobia, že sa zelené farbivo prestane tvoriť a to, ktoré v listoch zostalo ešte z leta, sa pomaly rozkladá.
Červené, žlté, fialové, hnedé či oranžové listy však nevznikajú priamo z rozkladajúceho sa chlorofylu.
Väčšina z týchto farieb totiž bola v listoch počas celého roka. Iba nemali príležitosť ukázať sa.
Spolu s chlorofylom sú počas roka v listoch aj chemikálie nazývané karotenoidy a flavonoidy. Obe môžu spôsobovať žlté zafarbenie, no keďže v liste je počas jari a leta viac zeleného farbiva, na povrchu sa neprejavia.
Tvorba týchto dvoch chemikálií sa na jeseň zastavuje, no rozkladajú sa omnoho pomalšie ako zelené farbivo. Preto môžete na stromoch na jeseň vidieť žlté listy.
Aj oranžový odtieň lístia môžu spôsobiť karotenoidy, najmä betakarotén, ktorý môže aj za typickú farbu mrkvy.
Betakarotén silne vstrebáva zelenú a modrú zložku viditeľného svetla a odráža červené a žlté svetlo. Výsledkom sú oranžové listy. Sfarbenie môže zotrvať aj dlho po ich opadnutí, pretože betakarotén sa rozkladá veľmi pomaly.
Väčšina odtieňov listov je výsledkom zmiešania zvyškov chlorofylu a iných pigmentov. Niektoré listy napríklad iba zhnednú.
Modré listy a ochrana pred slnkom
Keď ste zvyknutí na zelené stromy, jesenné lístie červenej, modrej, fialovej až purpurovej farby sa vám môže zdať až neprirodzené. Za takéto odtiene môže chemikália, ktorú by ste v listoch nenašli počas jari ani leta.
Pigment antokyán sa totiž začína tvoriť až na jeseň. Spôsobuje napríklad aj modrú farbu kvetov fialiek, červené zafarbenie vlčích makov či plodov brusníc.
Úloha tohto farbiva, ktoré patrí tiež medzi flavonoidy, v stromoch nie je úplne jasná. Antokyány zrejme chránia listy pred poškodením svetlom pri nízkych teplotách.
Ovplyvní ich aj teplota
Načasovanie ale aj sila sfarbenia jesenného lístia závisí najmä od počasia. Najlepšie sa farby ukážu počas jasných, suchých a chladných dní bez mrznutia.
Roky žije sám v pralese. Natočili posledného člena neznámeho kmeňa Čítajte Nižšie teploty nad bodom mrazu povzbudzujú tvorbu antokyánov, vďaka ktorým napríklad jasne sčervenajú javory. Skoré mrazy silu červených odtieňov znižujú.
S nástupom jesene sa listy pripravujú aj na zhodenie svojho pôvodne zeleného olistenia.
Opadanie listov nespôsobuje iba silnejší jesenný vietor. Spolu so zmenami v chemickom zložení listov, sa totiž začína meniť aj ich stopka.
V bode, kde sa list pripája k stromu, sa začne tvoriť špeciálna vrstva buniek, ktorá pomaly ničí spojenie a list zo stromu jednoducho vytlačí. Zostane po ňom iba jazvička.
Zdroj: Compound Chemistry, ESF
