BRATISLAVA. Najvyššie teploty od roku 1775 namerala meteorologická stanica Klementinum v Prahe aj ďalšie európske stanice. „Pokiaľ sa teplotné a cirkulačné podmienky udržia, v Európe budeme mať vôbec najteplejší rok od roku 1901,“ hovorí klimatológ Jozef Pecho.
Predali aj ďalší. Chodník do Modranky zdržiava vykupovanie pozemkov Čítajte V júli prišla na územie Slovenska teplá vlna, ktorá pokračovala v auguste. Ten sa stal najteplejším mesiacom roka. Teploty na Slovensku dosiahli 2. až 5. miesto od roku 1951. Teplo a sucho však podľa klimatológov nebolo také vážne ako v západnej Európe.
„Výrazné teplo a sucho bolo aj v niektorých oblastiach severnej Európy, čo je pre európske klimatické podmienky dosť nezvyčajné,“ doplnil Pecho. Vysoké teploty naopak u nás spôsobili aj viac dažďa. Vysoká teplota vzduchu podľa odborníkov podmienila vysoký obsah vodných pár v atmosfére, ktoré spôsobujú búrky.
„Na jar silné zrážky padali do prostredia, ktoré ešte nebolo pokryté vegetáciou a v niektorých oblastiach došlo k silnej erózii pôdy,“ povedal klimatológ Pavol Faško.
Vysokým počtom zrážok nameraných od začiatku 20. storočia teplý polrok roka 2018 (od apríla do septembra) najviac pripomínal rok 2003.
Na riešení dopravnej situácie v Hlohovci spolupracuje mesto s krajom Čítajte Podľa Faška išlo najmä o krátke zrážky búrkového charakteru. „Pri búrkových lejakoch v lete boli niektoré oblasti búrkami veľmi zasiahnuté a v iných regiónoch, napríklad na severe Záhoria či na strednom Považí, vznikol výrazný deficit zrážok. Tam sa stav zlepšil septembrovými zrážkami, avšak v druhej polovici leta sa situácia zhoršila na Východoslovenskej nížine,“ konštatoval Faško.
Spomenul aj júlovú povodňovú situáciu na severnej strane Tatier a výdatné zrážky počas prvého septembrového víkendu, ktoré spôsobili problémy napríklad v Bratislave. Naopak, v niektorých oblastiach sa podľa neho často hovorí o tom, či budú kvôli nedostatku zrážok poľnohospodári odškodnení.
