TRNAVA. Univerzálny návod, ako by mal človek pri napadnutí psom postupovať, neexistuje. Podľa kynológa Mariána Charváta, zástupcu riaditeľa odboru kynológie a hipológie Prezídia Policajného zboru, to závisí od množstva okolností.
Napriek tomu v rozhovore ponúkol niekoľko dobrých rád, ktoré môžu v mnohých prípadoch zachrániť život.
Aké sú varovné signály toho, že pes sa chystá zaútočiť?
– Pes pred útokom zaujíma typický postoj, ktorý je rozložený do jednotlivých fáz. Tie sú závislé od povahových vlastností psa a okolností, ktoré útoku predchádzali.

Človek by si mal všímať najmä fázu hrozby, kedy sa pes spočiatku snaží zväčšiť svoju postavu, a to vzpriamením hlavy, uší, zježením srsti a vztýčením chvosta, poprípade miernym vrčaním.
V tejto fáze dáva najavo, že sa mu niečo nepáči, a máte šancu ustúpiť.
Čo ak tieto signály nepostrehneme alebo podceníme?
– Potom prichádza priama hrozba, kedy vo všeobecnosti pes zaujíma typický bojový postoj, očami fixuje protivníka, hlava je mierne sklonená, uši sú vztýčené s ušným otvorom smerujúcim mierne do boku a dopredu, horný pysk je mierne pokrčený, zuby vycerené, papuľa pootvorená.
Srsť na krku je ľahko zježená, najviac v okolí lopatiek. Chvost je vztýčený a pes s ním máva v hornej časti do bokov.
Ak je pes na vôdzke alebo reťazi šteká a derie sa dopredu, ak nie je pripútaný, nasleduje okamžitý a rýchly útok, najmä na oblasť tváre. Potom hryzie tam, kde to má najbližšie.
Ak už pes zaútočí na človeka, ako reagovať?
– Nedá sa jednoznačne určiť univerzálny vzor ako postupovať, záleží to opäť od veľa okolností. Napríklad od sily, odvahy, duchaprítomnosti človeka a psa, vzdialenosti, na akú pes zaútočí, a podobne.
Veľa takýchto rád sa odporúča pri stretnutí s medveďom a vieme, ako to dopadlo. Ten, ktorý sa tváril, že je mŕtvy, bol zmrzačený alebo usmrtený, ten, kto utiekol, sa zachránil.
Najlepšie je, ak má človek možnosť utiecť do bezpečia, tak sa zachráni. Je to základ prežitia, hovorí sa tomu pud sebazáchovy a ten majú všetky živočíchy vyvinutý.
Po uhryznutí psom máte nárok na náhradu škody
Odpovedá JUDr. Jana Brišková Dominová z advokátskej kancelárie v Piešťanoch.
Aké právne kroky môže poškodený podniknúť v prípade napadnutia psom voči jeho majiteľovi? Čo v prípade, ak ide o túlavé zviera?
– Za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad. V prípade uhryz-nutia má poškodený nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla, či už ide o škodu majetkovú alebo nemajetkovú (ujma na zdraví, bolestné).
Poškodený má právo si škodu voči zodpovednej osobe uplatniť a v prípade, ak nepríde k dohode, môže sa tejto náhrady domáhať súdnou cestou.
V prípade uhryznutia psom je držiteľ psa a ten, kto psa vedie, povinný oznámiť svoje meno (meno držiteľa), priezvisko a adresu trvalého pobytu poškodenej osobe. Súčasne je povinný skutočnosť, že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi, oznámiť obci, kde je pes evidovaný.
V prípade, ak došlo útokom psa k ublíženiu na zdraví, do úvahy prichádza aj trestnoprávna zodpovednosť.V prípade uhryznutia túlavým zvieraťom, ktorého majiteľ nie je známy a nie je možné ho dohľadať, je uplatnenie škody značne skomplikované, nakoľko absentuje priamy zodpovedný subjekt.
Podľa zákona je odchyt túlavých zvierat povinná zabezpečiť obec. V prípade, ak by si obec svoju zákonnú povinnosť preukázateľne neplnila, resp. by bola nečinná, zodpovednosť za škodu by si poškodený mohol uplatniť aj u obce.
Každý prípad by sa, samozrejme, posudzoval s ohľadom na individuálne okolnosti. Každý by však mal v záujme prevencie hlásiť výskyt túlavého zvieraťa obci, aby mohla konať a zviera odchytiť.
Aké povinnosti pribudnú majiteľom psov od septembra, kedy sa zmení legislatíva v tejto oblasti?
– Pokiaľ ide o identifikáciu, majitelia budú povinní dať psa začipovať najneskôr do 12 týždňov od narodenia. V prípade jeho predaja či darovania bude začipovanie povinné ešte pred zmenou vlastníka bez ohľadu na vek šteňaťa.
Registrácia psov a ich majiteľov sa bude viesť v Centrálnom registri spoločenských zvierat, čo by malo umožniť postih najmä tzv. množiteľov zvierat. Psy narodené do 31. augusta 2018 budú musieť byť začipované najneskôr do 31. augusta 2019.
Majiteľom, ktorí nebudú mať psov zaregistrovaných, hrozia pomerne vysoké pokuty. Čipovanie zabezpečia veterinárni lekári, ktorí psa do 24 hodín od začipovania zaevidujú do registra.
Pri zmene majiteľa bude musieť pôvodný vlastník psa nahlásiť zmenu i údaje o novom vlastníkovi do 21 dní prostredníctvom veterinára.
Takáto možnosť sa však vždy nenaskytne. Čo potom robiť?
– Ak už pes zaútočí, v prvom rade je potrebné spraviť všetko pre to, aby sme mu znemožnili záhryz. Zablokujeme ho napríklad nejakou taškou, otvoreným dáždnikom, kabátom a uskakovaním pred jeho útokom.
Prípadne mu ponúknite záhryz do niečoho ako zmotaný sveter. Môže pomôcť, ak sme pri stene domu, plote alebo strome, aby sme sa nedostali na zem a pes sa nám nezahryzol do tváre, hlavy, krku... Skrátka do životne dôležitých orgánov a tepny.
Ak už je isté, že pes zahryzne, treba obetovať napríklad slabšiu ruku a psovi druhou rukou mieriť údery na oči a nos. Tie sú aj pre neho veľmi dôležité a súčasne bolestivé miesta. V takom prípade je to kto z koho.
Čo robiť v prípade, že pes zaútočí na môjho psa?
– Zásada je, ak sa už dvaja psi do seba pustia, nedávať ruky medzi nich, aby nám v zápale boja nespôsobili závažné poranenia. Ak máme psa na vôdzke, snažíme sa ho držať, „priručkovať“ k nemu a pomôcť mu v boji tým, že údermi útočíme na cudzieho psa. Pretože útočiaci pes vníma vášho psa, nie vás, a ako náhle dostáva údery aj od vás, ustúpi.
Ak chcete psa odtiahnuť, nikdy to nerobte za chvost, ale za slabiny. Musia to však urobiť obaja majitelia súčasne. Ale pozor, pes sa vždy proti vám zaženie, pretože si chráni pohlavie. Keď zistí, že ste to vy, svoju obranu stlmí.
V akých prípadoch psi útočia?
– Každý útok psa je reakciou na určitý podnet a danú situá-ciu. Je preto potrebné pristupovať k nemu individuálne, hľadať a vyhodnocovať konkrétne príčiny. Pes útočí v zásade v dvoch prípadoch.
k je porušená jeho „úteková vzdialenosť“, resp. kritická vzdialenosť a pri love koristi. Na prvý prípad by bolo výstižné použiť porekadlo „aj myš zahnaná do kúta hryzie“.
Samozrejme, podobných porekadiel by sa dalo aplikovať na túto situáciu veľké množstvo. Pri náhlom prekročení kritickej vzdialenosti, napríklad ak pes leží pri obchode a čaká na svojho pána, niekto prikročí k nemu zozadu a pohladí ho, pes sa zľakne a môže po osobe chňapnúť.

Stalo sa aj to, že pes nemal možnosť uniknúť, bol priviazaný vôdzkou, zľakol sa a z obavy o svoj život zaútočil. Druhý prípad je lov koristi. Ten sa delí na lov malej koristi a veľkej koristi.
Aké najčastejšie chyby robia majitelia psov? Môžu aj tie viesť k agresivite zvieraťa?
– Najčastejšiu chybu robia majitelia psov už pri výbere plemena. Psov si vyberajú väčšinou podľa toho, čo sa im páči, ale zabúdajú na to, k čomu bolo plemeno vyšľachtené.
Tak sa môže napríklad stať, že do bytu v južných okresoch Slovenska sa dostane Husky, ktorý bol vyšľachtený na ťahanie saní na Sibíri. Plemená sú temperamentné a venčenie tri až päťkrát denne je pre ne nedostačujúce. Prebytočnú energiu tak vyventilujú bitkami so psami na preplnených sídliskách alebo obrannou reakciou proti ľuďom.
Téma kynológie je rozsiahla a náročná, mnoho ľudí sa však v tejto oblasti považuje za odborníkov s odôvodnením: „Veď doma sme psa mali.“ Verte, že to je omyl.