PEZINOK. Spisovateľka z Pezinka vydala svoju druhú knihu s názvom Presýpacie hodiny. Čitateľ môže v knihe nájsť rôzne literárne zážitky.
Eva Šilhárová sa v jej novej publikácii zamerala na glosy, prózy, ale aj poéziu. Prečítajte si krátky rozhovor, v ktorom nám táto zaujímavá autorka priblížila priebeh celej tvorby knihy a taktiež poradila, ako si z čítania urobiť namiesto povinnosti pravidelný zvyk.
Kedy sa u vás zrodila myšlienka s cieľom napísať vlastnú knihu?
„Dá sa povedať, že v dôsledku negatívnych zážitkov, udalostí a spomienok, ktoré som prežila. Na základe toho som napísala prvú knižku, ktorú si prečítam vždy, keď mi je ťažko. Potom je to vždy o niečo lepšie."
Ako na vaše 1. dielo reagovalo okolie a rodina?
„Môj syn tvrdil, že kultúra sa momentálne uberá úplne iným smerom a je zvedavý, kto bude túto knižku čítať. Povedal, že bude intenzívne sledovať, ako sa knižky budú predávať. So synom aj dcérou som sa dohodla, že sa oboje moje diela pokúsia dať aj na internet a uvidia, aký veľký budú mať o ne ľudia záujem."
Čo Vás inšpirovalo k vytvoreniu ďalšieho diela?
„Láska vo všetkých jej podobách, zaujatosť slovesným a dramatickým umením a dianím v spoločnosti, v ktorej žijem."
Mali ste vzťah k poézii už odmalička alebo Vás nadchla až neskôr?
„Babičku som prečítala ako 5-ročná a s poéziou "som začala" v škole, keď mi učitelia a profesori ponúkali recitovanie, ktoré sa mi stalo rozhovorom s autorom poézie. Keďže som bola jedináčik, predstavovala som si autorov poézie ako svojich kamarátov, s ktorými môžem viesť zmysluplné rozhovory.
Kde beriete inšpiráciu pri písaní poézie?
„V celom živote. Čítam už 50 rokov. Za ten čas som stihla toho veľa precestovať, stretnúť fantastických ľudí a takisto počúvať skvelú hudbu. Tam všade nájdete inšpiráciu. Vychádzam ale väčšinou zo seba."
Vo vašej najnovšej knihe sa nachádzajú aj glosy. Ako brať život s humorom, aj keď má práve človek zlé obdobie?
„Som rada, že v glosách ľudia nachádzajú tiež humorné situácie. Je zaujímavé, že keď mi nie je práve fajn, čítam si vlastné knižky."
„Myslím si, že človek dokáže brať i zložitejšie životné situácie s humorom vtedy, keď získa nad realitou žitia nadhľad a od nepríjemností odstup. Humor je vážna vec a vyžaduje si aj určitý, nazvime to, mentálny tréning, tréning mysle, schopnosť relaxu."
Kto vašu knižku Presýpacie hodiny ilustroval?
„Ilustrácie robila Magdaléna Letzová, ktorá ide momentálne do maturitného ročníka pezinského gymnázia. Graficky ich upravil Marcel Kostelník. Prvú knižku ilustrovala jej sestra, Mária Letzová."
Ako dlho trvá proces tvorby knihy od prvého písmenka až po jej finálne vytlačenie?
„Môj čas tvorenia prvej i druhej knižky trval po celý môj život. Písanie, tlač a ostatné technické záležitosti, ktoré bolo treba dorobiť, zabrali pomerne veľmi krátky čas. Obe knižky som mala hotové v trvaní približne 2 mesiacov."
Aká je vaša najobľúbenejšia kniha, popr. ku ktorej sa vždy rada vraciate?
„Ja sa k mnohým knihám vraciam iba podvedome alebo spomienkami, nemusím ich držať v ruke. Najradšej mám trilógiu Večne spievajú lesy, Zo smrtnej hory fúka a Niet inej cesty, ktorú napísal severský autor Trygve Gulbranssen."
Čo ďalšie plánujete do budúcnosti?
„Chcela by som napísať cestopis. Boli by v ňom všetky miesta, ktoré navštívim. Pod každý cestopis by som rada dala nejakú básničku. Samozrejme, svoju rolu hrajú aj financie. Najprv musím splatiť vydavateľovi poslednú knižku, keďže náklady boli vysoké."
Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí k literatúre nemajú vzťah?
„Vzťah k čítaniu akejkoľvek literatúry je úžasná vec. Človek si ho môže pestovať napríklad tým, že sa snaží o svojom hoby dozvedieť čo najviac, že zájde do knižnice a formuje si čitateľský záujem a vkus zvedavosťou nad obsahom náhodne vybranej knižky. Tým, že sa vracia do detstva čítaním Andersena, Dobšinského alebo Wildea, že obdarúva a necháva sa obdariť knižkou, že v rámci školských osnov číta literatúru i z povinnosti. Veď i to je jeden zo spôsobov obohacovania myslenia a literatúra sa dá čítať i z určitého literárno-kritického nadhľadu. Literatúra je priateľ, ktorý nikdy nesklame."
