DUBOVÁ. Nedeľa 9. júla nebola pre väčšinu obyvateľov obce Dubová práve príjemným dňom. Ráno zahalil obec hustý dym a zápach sa držal až do večera. Pre horiacu skládku nevychádzali von, nevetrali, len čakali, kedy sa hasičom podarí uhasiť požiar. Boli nahnevaní, nečudo, horiace smetisko bolo cítiť až do susedných obcí.
Na sociálnych sieťach sa rozprúdila diskusia, kto je vinníkom. Paradoxne, neboli to domáci, ktorí bez váhania obvinili majiteľa skládky z úmyselného založenia požiaru. Vraj, aby bolo viac miesta. V susedstve skládky je háj, stačil by zlý vietor a v háji by v tom teple bolo oveľa väčšie územie.
Kto je majiteľ skládky Dubová?
Stopercentným majiteľom Skládky odpadov Dubová s.r.o. je obec Dubová. Prečo je skládka tam kde je, je hudba ponovembrovej histórie. Pôvodne sa odpad z obcí skládkoval na menších obecných skládkach. V prípade Dubovej to bolo „na Hliníku“, na ceste zo stredu dediny smerom na Fúgelku a smetie lietalo po obci. Keďže táto lokalita nevyhovovala, začalo sa uvažovať o novej skládke, ďalej od domov. Do úvahy pripadalo práve súčasné miesto. Lenže pôvodné plány boli, že bude oveľa menšia, len pre obyvateľov obce. Po finančných problémoch, ktoré sa objavili počas výstavby a po zmene politiky štátu, že nebude podporovať miestne skládky, ale len regionálne, sa vtedajšie zastupiteľstvo rozhodlo dobudovať skládku nielen pre vlastnú, ale aj pre ďalšie obce v okolí. Toto rozhodnutie odobrilo i verejné zhromaždenie obyvateľov. Peripetie neskončili ani potom a nakoniec sa stalo, že dnes sa sem vyváža odpad takmer z celého okresu. Z pôvodne malej skládky tak vyrástol obrovský kopec. Časť z neho je už pokrytá zeminou a obrastená trávou – zakonzervovaná prvá etapa, druhá kazeta bola v piatok pred požiarom kolaudovaná.
Na Dubovej horelo smetisko Čítajte Skládky nechce nikto
O príčinách vzniku požiaru, aj teórii o tom, že skládku podpálil majiteľ, sme sa rozprávali so starostom obce Ľudovítom Ružičkom. Na otázku, kto môže za vznik požiaru, odpovedal zoširoka – konzum. Produkcia odpadu je obrovská, separovanie žalostné. „Pred niekoľkými rokmi sme tu urobili pokus, so študentmi sme sa pozreli na obsah smetiarskeho auta. Každý kus odpadu sme ručne vytriedili a prišli sme na to, že 80 percent sa dalo ešte zhodnotiť a na tej skládke nemá čo robiť,“ povedal Ružička.
Aj on zastáva názor, že skládkovanie je ten najhorší spôsob, ako nakladať s odpadom. Zvlášť pri vedomí, že drvivá väčšina toho, čo na skládke skončilo, sa dá ďalej využiť či ako recyklovateľná surovina alebo alternatívne palivo. Keďže ani skládka v Dubovej nebude slúžiť donekonečna, už teraz treba uvažovať, čo s odpadom v budúcnosti. „Plánujeme tu vytvoriť recyklačno-materiálové centrum, v súčasnosti je hotová EIA na zberný dvor.“ Odpad by sa tu mohol triediť na dotrieďovacej linke a posúvať na ďalšie spracovanie. Sympaticky znie aj vízia akéhosi obecného, možno regionálneho blšáku. „Ak máte doma gauč, ktorý už nechcete, ale je ho škoda vyhodiť, mohli by ste ho po zaregistrovaní priniesť sem, my ho odfotíme, dáme na internet a predáme za symbolickú cenu, povedzme dve eurá. Suma by pokrývala náklady na administráciu. Vy by ste sa zbavili nepotrebnej veci, ktorá by však mohla ďalej slúžiť niekomu inému,“ povedal starosta.
Požiare skládok nie sú výnimočné
Požiare skládok odpadu nie sú ničím výnimočné, dôvodov môže byť niekoľko, slabé utlačenie vrstiev, kvasné procesy biologického odpadu spolu s poveternostnými podmienkami a výkyvy teplôt a vlhkosti môžu spôsobiť, že nazhromaždené teplo dosiahne kritickú hranicu a skládka začne horieť vo svojom vnútri. Pri takomto požiari sa väčšina z nás bojí, aký dopad bude mať na životné prostredie, na zdravie ľudí. Skládky nechce nikto, ale aby nám za humnami nevznikali ďalšie nevzhľadné kopce musíme začať od seba.
Hasiči vyhlásili stav zvýšeného rizika Čítajte
