PEZINOK. Potom, ako sme pred niekoľkými týždňami informovali o útulku Mariany Kmiťovej, ktorá sa stará o opustené zvieratá z Pezinka a okolia, ozvali sa nám majitelia susednej záhrady. Nezištná pomoc zvieratám je podľa nich len jednou stranou mince, tá druhá im znepríjemňuje život.
Prečítajte si tiež:
Prečítajte si tiež:Pomáhajú ako sa dá, aj za vlastné
Ako nám napísali, kvôli množstvu zvierat je v okolí útulku veľa potkanov, ktoré potravu z kotercov vynášajú až do priestorov susedných záhrad. Ruší ich brechot psov, neustále mňaučanie mačiek a zápach. Majitelia záhrady nás žiadali o radu, ako dosiahnuť, aby mali pokoj. Rozdávať rady by však v tomto prípade bolo pokrytecké. Dobrá rada asi neexistuje.
Na Glejovke vedľa seba žijú záhradkári, túlavé zvieratá a Rómovia. Kvôli rómskej osade sem pravidelne chodí hliadkovať mestská polícia o krádežiach a výtržnostiach v okolí vie celý Pezinok. V tomto prípade sa však každý jednoduchý návrh riešenia nebezpečne blíži k extrémizmu a ak je možné dosiahnuť nejaký uspokojivý stav, potrvá to ešte veľa rokov.
Je preto pochopiteľné, že brechot psov je pre niektorých už len pomyselnou poslednou kvapkou.
Potkany tu boli skôr
Keď sme Marianu žiadali o reakciu, povedala nám, že potkany tu boli skôr ako útulok a rovnako ako susedom robia problémy aj im. „Už pred troma rokmi keď sme priestor vzali iba do prenájmu, boli všade diery od potkanov a rozryté miesta po psoch pôvodného majiteľa. Tento problém trápi aj nás, že okrem našich psov a mačiek kŕmime aj hlodavce, ktoré sa tu množia vďaka odpadkom a špine z rómskej osady a otravujú život nám aj susedom. Navyše do nášho útulku pribudol pes, ktorý je vyslovený lovec potkanov a uloví čo môže. To že psy štekajú je normálne, veď sú to psy. Navyše často tak upozorňujú na potenciálnych zlodejov,“ povedala Mariana Kmiťová.
Obrátili sme sa aj na mestskú políciu s otázkou, či zaznamenali nejaké sťažnosti na útulok v Glejovke. Náčelník mestskej polície Ľudovít Farbula nám povedal, že doteraz nevedel, že tam nejaký útulok je. „Na Glejovku chodíme veľmi často, kvôli situácii v rómskej osade. Žiadne sťažnosti na útulok sme nezaznamenali.“
Ako ďalej dodáva, zvieratá riešili len v rámci osady, keď v spolupráci občianskym združením a dobrovoľníkmi robili pracovníci karanténnej stanice, ktorá patrí pod mestskú políciu, odchyt, niekoľko odberov a sterilizácie zvierat.
Aby zvieratá nekončili v útulkoch je na nás
V čase, keď sme pripravovali článok, opäť nás kontaktovala Mariana, jedného zo psov v útulku našla zastreleného. Nevie, kto mohol niečo také urobiť. Konštatovať, či šlo o vyústenie konfliktu si nedovolí asi nikto. Nie sú dôkazy, iba strach, aby sa niečo podobné už neopakovalo.
Mesto Pezinok karanténnu stanicu má, svoju zákonnú povinnosť si teda plní. Nedostatok miest v útulkoch je celoslovenský problém, ktorý sa týka tak mestských útulkov, ako aj občianskych združení. Riešenie je v ľuďoch, v ich zodpovednosti za vlastné zviera, ktoré by sa nemalo nekontrolovane rozmnožovať a ako člen rodiny by nemalo skončiť na ulici hneď, ako majiteľa omrzí.
