MODRA. Významný arabista, hebraista, semitológ a vysokoškolský pedagóg Ján Bakoš bol zakladateľom slovenskej orientalistiky.
Dnes 24. januára uplynie 50 rokov od jeho úmrtia. Ťažisko jeho vedeckej práce spočívalo v prekladaní, vydávaní a komentovaní diel starých sýrskych, arabských a hebrejských filozofov. V roku 1960 stál pri zrode Kabinetu orientalistiky
Slovenskej akadémie vied (SAV).
Študijne pobyty absolvoval vo Francúzsku, Taliansku aj Nemecku
Ján Bakoš sa narodil 2. marca 1890 v Modre. Po absolvovaní základnej školy a gymnázia študoval na evanjelickej teologickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1912-1915 študoval semitskú filológiu a severosemitské kultúry na univerzite v nemeckom Göttingene.
Vzdelanie si doplnil na študijnom pobyte na parížskej Sorbonne a na študijných cestách v Berlíne a v Ríme. Počas prvej svetovej vojny bol úradníkom na pálfiovskom veľkostatku v Suchej nad Parnou, potom pôsobil ako kaplán v rumunskom
Nadlaku. Od roku 1918 učil v kurzoch slovenčiny pre štátnych úradníkov a v období 1921-1944 prednášal starozákonné vedy na evanjelickej teologickej vysokej škole (od 1934 na Štátnej teologickej evanjelickej fakulte) v Bratislave.
V rokoch 1934-1959 pôsobil aj ako profesor semitských jazykov a kultúr na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1953 bol akademikom Slovenskej akadémie vied a od roku 1965 akademikom Československej akadémie vied (ČSAV). V roku 1960 založil Kabinet orientalistiky SAV.
Uznávaný bol aj v zahraničí
Profesor Bakoš sa venoval štúdiu, sprístupňovaniu a popularizácii semitských kultúr. Význam jeho práce spočíva v objasnení stredovekého vedeckého myslenia, závislosti semitských kultúr od antickej vzdelanosti a v poznávaní novovekého európskeho myslenia, na ktoré v 9.-10. storočí vyplývala arabská veda najmä prostredníctvom Avicennu. Bol uznávaným účastníkom medzinárodnej spolupráce pri vydávaní orientalistickej literatúry, publikoval v domácej i zahraničnej odbornej tlači. V roku 1930 pripravil prvé kritické vydanie časti encyklopedických spisov sýrskeho polyhistora
Gregora Abulfaradža, ktoré vydal s francúzskym prekladom a poznámkovým aparátom v Paríži.
Ako zakladateľská osobnosť slovenskej orientalistiky európskeho významu sa Ján Bakoš po roku 1945 zaslúžil o rozvoj semitskej filológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a tiež o založenie slovenskej pobočky Československej spoločnosti orientalistickej. V roku 1965 vydala SAV na jeho počesť vedecký zborník Studia semitica, do ktorého prispeli poprední svetoví orientalisti.
Plodná práca Jána Bakoša bola niekoľkokrát ocenená. V roku 1948 dostal Národnú cenu za vedu, v roku 1962 si prevzal Striebornú plaketu ČSAV Za zásluhy o vedu a ľudstvo a Zlatú medailu Univerzity Komenského. V roku 1965 sa stal nositeľom Radu práce. Prof. PhDr. Ján Bakoš, DrSc. zomrel 24. januára 1967 v českom Kolíne vo veku 76 rokov.
Zdroj: Slovenský biografický slovník: (od roku 833 do roku
1990). I. zväzok A-D. Martin: Matica slovenská, 1986.
