Spôsob hry sa mení s vekom dieťaťa a učí ho, ako sa zapojiť do spoločnosti s ostatnými.
Nasledujúcich 6 tipov hry pri svojom výskume vypozorovala americká sociologička Mildred Partenová už v tridsiatych rokoch minulého storočia.
1. Nezaujatá hra
Ide o prvé náznaky hrania, ale väčšina rodičov by túto aktivitu hraním neoznačila. Dieťa sa totiž na prvý pohľad s ničím nehrá, presúva objekty a hýbe sa bez jasného zámeru.
2. Samostatná hra
Najčastejšie je medzi 2. a 3. rokom života dieťaťa, keď je stále ešte veľmi ponorené samo do seba a občas mu chýbajú slová na to, aby s okolím efektívne komunikovalo. Vystačí si s hračkami alebo inými predmetmi a svojou fantáziou. Podľa odborníkov dáva tento druh hry deťom základ samostatnosti a schopnosti sám sa zabaviť.
3. Pozorovacia hra
Táto hra býva rodičmi občas nepochopená, pretože dieťa sa pri nezúčastňuje žiadnych aktivít, ale len pozoruje, čo robia iné deti. Napríklad ako na detskom ihrisku, keď mladšie deti zaujato sledujú staršie, ale nezapájajú sa. Rodičia vtedy nemusia postrkovať svoje dieťa k väčšej aktivite, pozorovanie je totiž pre deti úzasný zdroj informácií.
4. Paralelná hra
Typický obrázok pri trojročných deťoch. Všetky deti sa hrajú pekne vedľa seba. Môže sa zdať, že jeden o druhom nevedia. Ale opak je pravdou a pri tomto type hry deti veľmi pozorne sledujú svojich kamarátov aj to, ako sa hrajú a navzájom sa napodobňujú.
5. Asociatívna hra
Aj pri nej sa deti hrajú vedľa seba, ale zároveň spolu aj verbálne komunikujú a snažia sa dosiahnuť spoločný cieľ. Ako pri stavaní stavebnice, keď každé dieťa stavia inú časť mesta, ale spoločne sa dohovárajú na tom, kto bude čo stavať. Je to ideálny typ hry pri rozvoji priateľstva medzi deťmi.
