BRATISLAVA. Mnohým ľuďom, ktorí sa snažia bojovať s nadváhou, sa nepodarí schudnúť dlhodobo. Podľa odborníka je to zlá filozofia. "Riešia to dočasnými, trvalo neudržateľnými metódami zapierania sa, príliš prísnych diét. Nerobia dostatok fyzickej aktivity, spoliehajú sa na to, že krátkodobými opatreniami vyriešia problém svojej obezity, ale nevyriešia ho," povedal pre TASR obezitológ Peter Minárik.
Upozornil, že kontrola telesnej hmotnosti je celoživotný problém. "Ľudia, ktorí schudli z nadváhy, musia schudnúť takým spôsobom, aby v opatreniach, ktoré robili počas redukcie nadváhy, pokračovali aj ďalej, aby to bolo udržateľné," skonštatoval Minárik s tým, že jedlo by im malo aj chutiť a nasýtiť ich. Zdôraznil, že veľmi dôležitý je pohyb. "Ľudom s obezitou sa nechce zvýšiť pohybovú zložku a spoliehajú sa len na efekt nízkokalorickej stravy, a to nefunguje."
Priblížil, že do komplexného manažmentu obezity patrí strava, pohybová aktivita a návyky. "Tie sa musia zmeniť. Treba upratať svoj životný štýl, nielen si odoprieť, ale zmeniť to za niečo iné. Môžem si odopierať čokoládu a budem sa cítiť zle, ale keď si zvyknem, že večer si namiesto čokolády dám nízkotučný jahodový alebo nejaký iný jogurt, keď to urobím 50-krát, tak to už bude moja maškrta a obsah energie v jogurte je podstatne iný, keď je tam menej cukru a tuku, než je v 100 gramoch čokolády," poznamenal Minárik.
Odborník na zdravý životný štýl priznáva, že aj on má svoje prehrešky, slaniny a klobások sa však vzdal a nechýbajú mu. "Keď si dám bryndzové halušky, slaniny si dám jeden kúštik, aby som nezabudol ako slanina chutí. Mám to rád, ale viem sa toho vzdať," podotkol. Stále však neodolá múčnym jedlám, naposledy to bolo v prípade slivkového kysnutého koláča. "Ale ja to vybehám," zdôraznil so smiechom. Napriek tomu, že má auto aj električenku, každý deň sa po Bratislave premiestňuje najmä peši.
Ako vyplýva z údajov Eurostatu, za obézneho je považovaný jeden z troch Slovákov. Obéznych je 15,9 percenta mužov a 16,6 percenta žien. Na Slovensku je tak viac obéznych ľudí (16,3 percenta), ako je priemer Európskej únie (15,9 percenta). Zo štatistík vyplýva, že čím je Slovák starší, tým je aj ťažší. Obezita je pritom jeden z rizikových faktorov srdcovocievnych ochorení.
