PEZINOK. Nebyť busty a tabuľky na fasáde, bol by to len nenápadný starý dom, akých sú v okolí stovky. Práve tento dom však nesie označenie ako ten, kde sa narodil barokový maliar Ján Kupecký.
Lepšie povedané, kedysi dávno tu taký dom mohol stáť. Stavba, ktorá na mieste stojí dnes bola niekoľkokrát prestavaná a po rekonštrukcii v 50. rokoch sa pôvodné murivo zachovalo len torzovito.
Kedysi tam mohla byť maštaľ
Začiatkom roka dom skúmali archeológovia z Malokarpatského múzea. Vykopávky nepotvrdili pod stavbou prítomnosť pozostatkov domu staršieho ako 18. storočie. „Stojaca architektúra a ďalšie fragmenty nepredstavujú, podľa súčasného vyhodnotenia archeologického výskumu, hmotu objektu, ktorý by sme mohli objektívne stotožniť s rodným domom Jána Kupeckého,“ píše sa v predbežnej správe archeológov.
Podľa Júliusa Vaváka a Lenky Choma Soročinovej z Malokarpatského múzea sa mohla v 17. storočí na ploche súčasného domu nachádzať hospodárska časť usadlosti, neskôr ľudový dom. To však neznamená, že Kupeckého rodný dom sa nemohol napríklad nachádzať niekde v blízkosti na nepreskúmanej časti parcely alebo na susedných parcelách.
Postupom času, prestavbami, predajom a delením majetku sa menila aj tvár ulice, preto je práve tento dom už od polovice 19. storočia identifikovaný so životom maliara. Práve vtedy pezinský mešťanosta a lekárnik Franz von Meissl osadil na dom pamätnú tabuľku. Tá sa dnes nachádza v Malokarpatskom múzeu. Okrem Meissla spájajú tento dom so životom maliara aj ústne pramene a samozrejme dedičstvo.
Stojí za pozornosť
Aj napriek tomu, že z archeologického výskumu nie je možné určiť, že súčasný Kupeckého dom skutočne stojí na základoch toho pôvodného, ide o pozoruhodný objekt. Vo výkopových sondách sa našli predmety nielen zo sedemnásteho storočia, teda času, kedy žil Kupecký, ale aj oveľa staršie .
Mesto získalo Kupeckého dom do svojho majetku od BSK, po rekonštrukcii by tu mala vzniknúť expozícia venovaná tomuto barokovému maliarovi.
