BRATISLAVA. Klinicky významná depresia sa aspoň raz za život objaví u každého piateho človeka. Každoročne na ňu ochorie asi päť percent obyvateľov Slovenska, pričom u žien sa objavuje dvakrát častejšie ako u mužov. S ťažkou depresiou má skúsenosť až 17 percent ľudí.
Podľa rôznych údajov sa niekedy v živote vyskytla u 9 až 26 percent žien a u 5 až 12 percent mužov. Predpokladá sa, že do roku 2020 bude depresii patriť druhá priečka v rebríčku najčastejších príčin práceneschopnosti vo svete, hneď po ischemickej chorobe srdca.
Prepuknúť môže v každom veku
Depresia, ktorá patrí medzi najčastejšie duševné poruchy, môže postihnúť každého v každom veku a životnom období. Často vypukne bez zjavnej, náhlej príčiny a pôvod ťažkostí sa mnohokrát nedá zistiť. Ochorenie môže človeka ochromiť na dlhé týždne či mesiace, zbaviť ho schopnosti pracovať, zúčastňovať sa na chode rodiny či udržiavať kontakty s priateľmi.
Bez podpory okolia človek s depresiou trpí zároveň pocitmi viny za svoju "nemohúcnosť“, obáva sa budúcnosti a často nevidí východisko zo svojho stavu. Mnohokrát sa dokonca aj v rodine či u najbližších priateľov stretáva s predsudkami či odmietaním.
Bez vhodnej liečby však môže ochorenie vyvrcholiť samovražedným pokusom či samovraždou, preto platí, že neliečená depresia je potenciálne smrteľnou chorobou. Mnohí chorí zaplatili životom za to, že z hanby či nedostatku pochopenia okolia nevyhľadali psychiatra. Pri vhodnej terapii pritom depresívna epizóda odznie a človek sa môže pomaly a pozvoľna vrátiť k svojim pôvodným aktivitám.
Odborníci preto nabádajú, aby okolie nebolo ľahostajné k ľuďom trpiacim depresiou a poskytlo im podporu, ktorá by ich povzbudila, aby vyhľadali pomoc a nebáli sa hovoriť o svojom stave. Slovenská psychiatrická spoločnosť a Liga za duševné zdravie pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia, ktorý pripadá na 10. októbra, pripravili Deň otvorených dverí v psychiatrických ambulanciách.
Ľudia budú mať možnosť počas takmer celého októbra v určených termínoch prísť do vybraných psychiatrických ambulancií a dozvedieť sa viac o depresii, jej príznakoch či o pomoci príbuzným a priateľom s touto diagnózou.
Počas týchto stretnutí budú môcť s odborníkmi konzultovať svoj stav či prísť spolu s členmi rodiny, ktorí potrebujú radu lekára. Okrem odborníkov budú v ambulanciách k dispozícii aj informačné brožúry o príznakoch depresie, možnostiach terapie a potrebnej podpore okolia. Zoznam ambulancií lekárov a termíny bude dostupný na webstránke www.dusevnezdravie.sk.
Depresia nie je zlá nálada
Depresia, ktorej sa hovorí aj "rakovina vôle“, postihuje všetky aspekty života. Patrí medzi afektívne poruchy a jej hlavnými príznakmi sú porucha nálady a anhedónia, teda neschopnosť tešiť sa z duševných a telesných pôžitkov.
Prejavuje sa jednorazovými či opakujúcimi sa epizódami, ktoré trvajú minimálne dva týždne a sprevádza ich výrazný pokles záujmu o takmer všetky činnosti. Ak sa nelieči, obyčajne pretrváva šesť až osem mesiacov, no veľa neliečených pacientov trpí prejavmi depresie aj počas niekoľkých rokov.
Nediagnostikovaná a neliečená depresia sa môže vážne zhoršovať, spôsobovať dlhoročné utrpenie alebo viesť až k samovražde. Depresívna porucha je pritom vôbec najčastejšou príčinou samovrážd spomedzi všetkých psychických ochorení. Má tiež tendenciu sa aj po vyliečení vracať a stať sa chronickým ochorením. U viac ako 50 percent ľudí sa po prvej epizóde objaví ešte minimálne jedna. Po druhej a tretej epizóde depresie rastie riziko recidívy ochorenia až na 70 až 90 percent.
Tento pojem ale ľudia často používajú, aj keď hovoria o zlej nálade. Depresia však nie je len zlá nálada či pocity smútku. Od prirodzených negatívnych reakcií na nepriaznivé životné udalosti či straty sa líši tým, že pretrváva dlhšie ako dva týždne, je intenzívnejšia a hlbšia a znemožňuje človeku fungovať v bežnom živote. Výskumy ukazujú, že mozog ľudí s depresiou funguje odlišne na biologickej úrovni.
Dochádza v ňom k nerovnováhe dôležitých chemických látok v mozgu, tzv. neurotransmiterov, prostredníctvom ktorých vzájomne komunikujú nervové bunky.
Návrat k bežnému životu pacientom často komplikuje anhedónia, ktorá sa považuje za jeden zo základných príznakov depresie. Neschopnosť tešiť sa z duševných i fyzických pôžitkov, prežívať pozitívne ale aj negatívne emócie a cítiť zadosťučinenie z príjemných udalostí sa pritom často objavuje aj ako prvý príznak na začiatku depresívnej epizódy.
Podobne ako pri samotnej depresii, aj anhedónia podľa všetkého súvisí s poruchou biochémie mozgu. Čo presne ju spôsobuje, však zatiaľ nie je známe.
