Článok pokračuje pod video reklamou
PEZINOK. Pre Pezinčanov v prvom rade časť mesta, pre ostatných je však Cajla symbolom psychiatrickej nemocnice. Niet sa čo čudovať, choroby duše sa tu liečia vyše 90 rokov.
Pekné prostredie medzi vinohradmi a Malými Karpatami pritom ešte v 19 storočí slúžilo ako obľúbené výletné miesto. Vďaka oblasti bohatej na nerastné suroviny sa tu nachádzali železité kúpele, ktoré vyhľadávali najmä ľudia z okolia Pezinka, ale aj Bratislavy.
Namiesto kúpeľov hotel pre duševne chorých
Dodnes nevedno prečo sa v roku 1924 vtedajší majiteľ pán Lukáč rozhodol, že namiesto turistov tu budú ubytovaní dlhodobo psychicky chorí muži. Zmluva s Ministerstvom zdravotníctva hovorila spočiatku o 130 lôžkach, neskôr sa kapacita rozšírila a po prestavbe maštalí vzniklo v roku 1938 aj ženské oddelenie. Pacientov vtedy ošetrovali rehoľné sestry Vincentky.
Po vojne začali kapacitu ústavu znova rozširovať a v Štátnom liečebnom ústave pre choroby mozgu, ako sa vtedy volal vzniklo aj pedopsychiatrické, teda detské, oddelenie. V roku 1957 získala dnešná Pinelka štatút Krajskej psychiatrickej liečebne a vďaka ďalšiemu rozširovaniu začiatkom šesťdesiatych rokov sa z nej stala najväčšia psychiatrická liečebňa na Slovensku.
Významnou osobnosťou bol pre nemocnicu profesor Pogády, práve on sa pričinil o rozvoj nielen liečebne, ale psychiatrie ako takej. V roku 1970 tu vzniklo výskumné laboratórium, neskôr aj stredisko pre ďalšie vzdelávanie ošetrovateľov.
Prečo francúzsky lekár?
Aj keď dnes toto zariadenie poznáme ako nemocnicu, ktorá nesie meno Philippa Pinela, štatút nemocnice a názov získala až v deväťdesiatych rokoch vďaka reforme psychiatrickej starostlivosti a vtedajšiemu riaditeľovi Pavlovi Černákovi.
Prečo však pezinská nemocnica nesie meno po Francúzovi? Lekár Philippe Pinel bol totiž v oblasti psychiatrie veľkým reformátorom. Práve vďaka nemu sa na psychicky chorých prestalo pozerať ako na zločincov a doslovne platí, že týchto pacientov oslobodil z reťazí.
Pinel sa narodil v roku 1745, študoval najprv teológiu a filozofiu, potom prešiel na medicínu. Oslobodzovať duševne chorých z reťazí začal v roku 1793. Aj keď jeho pokusy a teórie, kedy duševné choroby spájal s anatomicko-fyziologickými zvláštnosťami boli odsúdené na zánik, práve on bol prvý, kto prelomil spoločenskú a vedeckú izoláciu psychicky chorých ľudí.
zdroj: pnpp.sk
